„Ráno sa zastavíme. Áno, sľubujem. Ahojte." povedala som a objala som Jenelle. Čochvíľa sa zotmie a my sme sa rozhodli ísť do hotela. Neviem, či by som ostala u Jenelle a Jeffa keď je tam Maise. A ešte tu sú aj ostatní chalani. Najlepšie bude keď sa všetci odoberieme do hotela.
Zatvorila som dvere a pobrala sa k autu kde už sedel Louis. Chalani už išli do hotela rezervovať izby. Sadla som si a oprela som si hlavu o okno. Ešte stále mi nie je dobre.
Louis bez slova naštartoval smerom k centru. Keď zastavil pred hotelom, vystúpili sme a vošli dovnútra.„Máme tu rezervovanú izbu na meno Tomlinson." oznámil Louis recepčnej. Podala mu kartu od dverí. „Ďakujem." zamrmlal Louis. Vzal ma za ruku a kráčali sme k výťahom.
„Bol to dlhý deň." povedal Louis, keď zavrel za nami dvere izby. Prikývla som. Vzala som si tašku a vybrala som si tričko na prezlečenie. Vyzliekla som sa a veci som hodila na kreslo. Odhrnula som paplón a vliezla som pod perinu.
„Dobrú noc." zamrmlala som do vankúša.
„Dobrú." povedal. Zatvorila som oči a onedlho som aj zaspala.***
Strhla som sa, totálne dezorientovaná a spotená. Louis vedľa mňa spokojne odfukoval. Vonku bola tma, zrejme je ešte hlboká noc. Potichu otvorila dvere kúpeľne. Napila som sa priamo z kohútika. Chytila som sa za čelo. Chitla som sa za čelo a cítila som ako horím. Buď mám horúčku alebo som paranoidná. Neviem. No necítim sa najlepšie.
Vrátila som sa späť do postele a paplón som si vytiahla až ku krku. Počúvala som Louisov vyrovnaný dych ktorý sa neskôr zmenil v príjemnú uspávanku.
***
„Lea?" začula som Louisov hlas.
„Hm?"„Nechcela by si vstávať? Bude desať ráno." povedal. Otočila som sa na druhú stranu. „Nie."
„Prinesiem ti raňajky?"
„Nie."
„Je ti niečo?" znovu sa spýtal. Už som nemala silu odpovedať, tak som len pokrútila hlavou.
„Proste ma nechaj ešte spať, prosím Lou." zamrmlala som potichu. Nepovedala som mu nič o tom že mi asi vybuchne hlava a že môj žalúdok je ako na vode.„Idem za Liamom, zachvíľu som tu, dobre?" Cítila som jemný bozk na čelo. Prikývla som a Louis odišiel z izby.
Chcela som sa vyspať z tej bolesti hlavy a žalúdka, no moje telo nespolupracovalo. Rozhodla som sa ísť napiť. Došuchtala som sa do kúpeľne s rukou na čele a hlavu som strčila pod točku. Hltala som vodu akoby som tri dni nepila. Ústa som si utrela chrbtom ruky a vrátila som sa späť do izby. Ostala mi zima, pretože sme mali otvorené okno a ja som pobehovala iba v tričku tak som si vzala prvú vec ktorú som našla. Bol to Louisov sveter. Natiahla som si ho na seba a zapadla som do posteľe. Ak budem teraz chorá, porazí ma. Hlavne v tomto všetkom. Vlastne už som chorá určite. Bolí ma hlava a je mi na zvracanie. Len dúfam že vracať naozaj nebudem.
V perinách mi bolo teplo a pohodlne, postupne som zaspávala, keď som bola niekde na hranici medzi bdením a spánkom, ešte som si všimla ako do izby prišiel Louis aj s Liamom, čo chceli som už nezistila, zaspala som.
***
Otvorila som oči. Necítila som sa vôbec lepšie, skôr horšie. Pohľadom som zablúdila na hodiny na stene. Bolo pol druhej. To som spala tak dlho?
Izba bola celkom prázdna. Netuším kde je Louis, ale som za to aj celkom rada, nemusí ma vidieť takúto.Zrazu mnou prešiel ten hrozný pocit a ja som vyskakovala z postele s rukou na ústach. Ledva som dobehla do kúpeľne, už som sa nakláňala nad záchodom a vydávala zo seba tie hrozné dávivé zvuky. Trvalo to dlho, aj keď som už nemala čo vracať, stále ma napínalo. Vracať som už mohla iba žalúdočné šťavy a vodu.
YOU ARE READING
Spaces | L.T
FanfictionPredtým som šťastná nebola. Teraz je to obdobie kedy som, kedy si myslím že všetko je dokonalé. Modlím sa, aby to tak aj ostalo. Lenže mám tušenie, že čoskoro sa to zmení.