Spaces | L.T

⏩Chapter_42⏪

Ani neviete, ako neskutočne ma potešili vaše komentáre a votes!
Konečne tu máme aj pohľad Louisiho a opäť sa nám pár vecí objasní. Enjoy! ❤

Louis;

„Stojte!" jeden z policajtov ma chytil za ruku a ja som musel ostať stáť na mieste.
„Lea!" zakričím. Vidím ako ju aj Harryho napchali do auta ktoré sa rýchlosťou svetla vzďaľuje.
Okolo mňa prefrčia poliacjné autá ktoré sa hneď dajú do prenasledovania čierneho Range Rovera.

Oprel som sa o dvere jej auta a pozeral do diaľky.
Toto všetko sa stalo neskutočne rýchlo. Čo teraz?!

Zastavili tu dve policajné autá a ešte jedno auto, ktoré som definoval ako Liamove. Čo tu robí Liam?

„Louis!" zakričal na mňa, keď vystúpil z auta a rozbehol sa za mnou. „Si v poriadku?"

Prikývol som aj keď som sa v poriadku veľmi necítil.
„Čo sa stalo?"
„Ja neviem. Ani neviem ako, zrazu sa ozvali tie sirény, vybehli policajti a ju a Harryho napchali do auta a odišli." bezmocne som okolo seba rozhodil rukami.

„Čo je s Niallom a Zaynom?" pozrel som sa na Liama. Nič neviem. A to že neviem čo je s Leou, je hrozné.

„Sú v poriadku. Majú iba otras mozgu a Zayn má zlomenú ruku, nič vážne." povedal celkom kľudne.
„Vedel som to!" vybuchol. „Vedel som že to nedopadne dobre, že sa niečo stane! On dostal čo chcel a to neboli peniaze ale ona! Teraz už nebude chcieť peniaze ani nič podobné!"

„Musia ich nájsť!" zakričal.
Oprel som sa o auto a pozeral do diaľky. Videl som sanitku, ktorá išla sem. Zastavili a z v nútra vyšiel záchranár, ktorý sa pobral ku mne.
Mohol som im stále vysvetľovať že som v poriadku a nič mi nie je. Nakoniec som nemal na výber a musel som ísť s nimi do nemocnice.

Neviem koľko vyšetrení mi spravili, no trčal som tam viac ako hodinu a moja podráždenosť stále narastala.
A keď som hovoril že mi nič nie je, mal som celkom pravdu. Natrhnuté obočie a zopár modrín nič nie je. Harry je na tom podobne, no má zrejme vyvrtnutý členok.

Iba keď si spomeniem na to, ako Benova ruka pristála na mojej sánke zatiaľ čo ma držali tie jeho gorily, mám chuť mu takú prijebať že tie gorily by ho dávali dohromady. Blbé je že ja proti nim nič nezmôžem.

Čakal som v nejakej miestnosti v nemocnici až kým sa neotvorili dvere a dnu vošiel Liam.

„Priniesol som ti veci." povedal a postavil predo mňa adidas tašku. Vytiahol som čierne skinny jeansy, adidas topánky a mikinu.

Liam odišiel a ja som sa v rýchlosti prezliekol do čistých vecí. Prstami som si prešiel po modrine na boku.

Som neskutočne rád, že už tam nie som. Lenže to veľmi nepomáha, pretože Harry a Lea sú tam a ja neviem čo je s nimi a čo mám robiť.

Keď sa Liam vrátil, vzal tašku a vybrali sme sa o poschodie vyššie. Vošli sme do Niallovej izby, no keď sme zbadali ako spí, rýchlo sme sa vrátili nazad.

Zaklopali sme na dvere Zaynovej izby a vošli sme dovnútra.
„Louis!" neveriacky sa na mňa pozrel a hneď sa vybral ma objať.
Zamračil som sa pri pohľade na jeho ruku, no mohlo to skončiť aj horšie.

„Kde je Harry?" spýtal sa a ja som sa pozrel na Liama. Sadol som si na stoličku a vložil tvár do dlaní.

„On, on a Lea sú u Bena." povedal Liam a sadol si na okraj Zaynovrj postele.
„Čo? Ako to, že ty si tu a on nie?" zamračil sa.
„Ja neviem. Neviem čo sa stalo." zamrmlal som.