Memories

09. Prítomnosť a minulosť

"Všetko som počul." Naštvane som na neho pozrela. To bol od neho poriadny podraz! "Čože? Ty si nás špehoval? Ako si mohol? Povedala som ti, že na to musíš prísť sám!" "Áno, ale ty si mi zatajovala podstatné veci! Mám pravo vedieť čo medzi nami bolo!" Začali sme po sebe kričať a hádať sa. Bola som na neho neuveriteľne naštvaná! Ale hlavne na seba. Mohlo ma napadnúť, že si to Damon nenechá ujsť. Úprimne, keby som bola na jeho mieste, tiež by som počúvala. ELENA (Z MINULOSTI): Nechala som ich nech sa tam hádajú. Momentálne mi mysľou výrilo strašne veľa myšlienok. Je to také neuveriteľné, že ja a Damon a spolu! Samozrejme, že ho mám rada. Možno aj viac než len to. Odkedy odišiel Stefan s Klausom tak som si veľakrát predstavovala aké by to asi bolo byť s Damonom. Vždy som, ale došla k záveru, že ja a Damon, to proste nejde k sebe. A teraz? Dozvedám sa, že v budúcnosti do neho budem zamilovaná a z Eleninho rozprávania som usúdila, že sme boli veľmi šťastní. Bola som zmätená a tak trocha aj sklamaná. Ľúbim Stefana. Viem, že áno. Som si sto percentne istá, že cítim aj niečo k Damonovi, ale neviem či je to láska. Mám ho rada. StraŠne moc, ale momentálne si naozaj neviem predstaviť, že by sme boli spolu. Aj keď som si to počas Stefanovej neprítomnosti veľakrát predstavovala. Ale teraz, keď sa vrátil ... Ja naozaj neviem! Chcem byť so Stefanom, ale na druhej strane keď som videla moje budúce ja také vysmiate a zamilované. Chcem to! Chcem to zažiť! Naozaj som si to potrebovala všetko premyslieť a tak som na seba niečo hodila a vyšla von na terasu. Bola už celkom zima. Keďže sme mali návštevu z budúcnosti, musela som svoju premenu urýchliť a tak som sa napila. Takže je zo mňa upír a ešte som sa aj dozvedela, že ma v budúcnosti čaká vzťah s Damonom. Moje emócie boli zosilnené a ja som bola úplne mimo. Nevedela som čo si myslieť, ako sa zachovať. Samozrejme som mala radosť, že je moja budúcnosť taká úžasná. Aspoň čo som vydedukovala zo svojho rozprávania, ale bolo to všetko strašne mätúce. Z mojich myšlienok ma vyrušil Damon. Pozrela som naňho a trocha sa zadívala. Je pravda, že je nádherný. A má krásne oči. Tie sa mi na ňom vždy veľmi páčili. Keď som na neho pozerala, nevedomky som si nás začala predstavovať nuž, v pikantných momentoch. A páčilo sa mi to! "Preboha! Ja sa zbláznim!" Skryla som si tvár do dlaní. "Čo sa deje?" opýtal sa Damon a prisadol si ku mne. Zadumane na mňa pozeral. "Nič, len..." pokrútila som hlavou. "Je to zvláštne čo?" opýtal sa ma zrazu. Nechápavo som naňho pozrela. "Fakt si si myslela, že nebudem počúvať?" usmial sa na mňa tým svojím pokryveným úsmevom. Neodolala som a tiež sa usmiala. Samozrejme, že Damon počúval. Ako inak. "Je to strašne zvláštne!" prikývla som. "Heeej! Som úžasný priateľ!" smial sa a ja s ním. O tom vôbec nepochybujem! Vážne som to práve priznala?! Naozaj začínam blázniť. "Tak to neviem. Ešte sa to nestalo." Pozrela som na neho. Aj on na mňa hľadel a ja som sa strácala v tých jeho modrých očiach. Musela som sa odvrátiť. Ešte by som spravila nejakú blbosť. "Teba to musí strašne tešiť, však?" uškrnula som sa. Damon sa lišiacky zasmial. "No, klamal by som keby som povedal, že nie." Neveriacky som pokrútila hlavou. Ale stále som sa usmievala. Samozrejme, že ho to teší. Akoby aj nie. "Pozri, Elena," Damon bol zrazu strašne vážny. Trocha ma to vydesilo. Damon nie je moc často vážny. "Milujem ťa," vypleštila som na neho svoje oči. To, že som vedela, že ma ľúbi je jedna vec, ale keď mi to takto narovinu povie, to je niečo úplne iné. "Milujem ťa a je jasné, že ma teší, že raz spolu budeme. Odkedy ťa poznám nič viac si neprajem," povedal úprimne a ja som sa nestíhala čudovať. Je taký úprimný a otvorený. Toto som od neho naozaj nečakala. "Ach Damon, ja neviem čo mám povedať." Damon sa len smutne usmial. Akoby čakal, že mu poviem to isté alebo čo. "Nemusíš nič hovoriť. Chápem to," usmial sa a objal ma okolo pliec. Položila som si hlavu na jeho rameno a užívala si to. STEFAN (Z MINULOSTI): Všetko som si vypočul a nemohol uveriť vlastným ušiam. Samozrejme, že som vedel čo je medzi Damonom a Elenou, ale nikdy som to až takto neriešil až doteraz. Kým som si toto všetko nevypočul. Naozaj by som chcel vedieŤ, kedy a prečo sa s Elenou rozídeme. Je to všetko také zmätené a desivé. Nechcem ju stratiť. Milujem ju. Neviem či by som to bez nej vydržal. Ale na druhej strane, ak sú obaja šťastní nemalo by mi to robiť problém. Mal by som sa s tým zmieriť. Oboch ich milujem a mal by som im priať len to najlepšie. A Damon si šťastie zaslúži. Ale nechcem ju stratiť! Preboha, ja neviem ako sa mám cítiť! "Stefan?" vošla zrazu Elena do svojej izby, kde som sedel a premýšľal na posteli. "Áno?" usmial som sa. "Si v pohode? Ako to zvládaš?" "Myslíš Damon alebo premenu?" usmiala sa a sadla si mi na kolená. "Asi oboje." Venoval som jej smutný úsmev. Pohladila ma po vlasoch a pozrela mi do očí. "Stefan, je to budúcnost jasné? Pred niekoľkými hodinami som si predsa vybrala teba a za tým si stojím! Ľúbim ťa a momentálne chcem byť s tebou. To, že budem s Damonom ma teší a desí zároveň, ale nejdem sa tým zaoberať. Nie teraz. Teraz si chcem užívať chvíle s tebou. Dobre?" usmiala sa a pobozkala ma. Má pravdu. Raz Elena bude s Damonom, ale s tým som tak-nejako počítal. Musím si ju užiť kým je moja.