Memories

8. Tvoja budúcnosť

"Na niečo som si možno spomenul." "Čože? To vážne? A načo?" vychrlila som na neho veľa otázok. Bola som taká rada! Aspoň náznak spomienok je dobrý začiatok, nie? "Vtedy, keď si ma po prvýkrát objala na tej chodbe. Mal som pred sebou zrazu také záblesky nás dvoch." Damon rozprával a ja som zaujato počúvala. Naše minulé ja spoločne so mnou. "Aké záblesky? Čo v nich bolo?" chcela som vedieť. Bola som strašne nedočkavá. Tak veľmi som chcela, aby si na mňa spomenul! Na spoločne strávené chvíle. Na náš vzťah a predovšetkým na našu lásku. "My dvaja. Bolo ich viac. Ako sa objímame a bozkávame. Smiali sme sa a pozerali na seba takými tými pohľadmi, ktoré určite nie sú len medzi priateľmi," usmial sa hrdo. Akoby práve rozlúštil nejakú záhadu. Čo bola v podstate aj pravda. "No tak vidíš. Zachvíľu na to prídeš aj sám a ja ti nemusím nič hovoriť," usmiala som sa. "To vôbec nie je fér! Prečo mi to proste nepovieš?" Pozrel na mňa a opäť bol až príliš blízko. Musela som sa ovládať, aj keď sa to moc nedalo. Pozeral na mňa tými svojími modrými očami a ja som bola úplne mimo. Neovládla som sa a olízla si pery. Damon spravil to isté. "Bože, Damon! Si ako malý! Prosto ti to nepoviem." Trocha som sa odtiahla. Damon na mňa stále hľadel tými psími modrými očičkami. "Nepozeraj na mňa tými tvojimi nádhernými modrými očičkami! Aj tak ti to nepoviem!" Zasmiala som sa. Damon sa priblížil ešte viac ku mne a položil ruku na moje stehno. Opäť! "Ja mám nádherné modré oči?" lišiacky sa usmial a pozrel na mňa. Pretočila som očami. "Síce nemáš spomienky, ale si rovnako sarkastický a namyslený ako predtým," neodpustila som si a postavila sa z postele. Už nemôžem byť pri ňom. Asi by som sa neovládla a vážne ho pobozkala. "Ďakujem. To je to najkrajšie čo mi kto kedy povedal," zaškeril sa Damon. Vrátila som mu ironický úsmev a obzrela sa na naše minulé ja. "Nenapadá vás niečo čo by sme mohli urobiť, aby sme sa odtiaľto dostali?" Všetci traja zakrútili hlavami. Boli akoby v šoku. Len nemo civeli na mňa a Damona. "Prepáčte! Ja som si to neuvedomila. Asi sme vám nemali moc hovoriť z budúcnosti. Vôbec mi to nedošlo. Mrzí ma to!" Až teraz som si uvedomila aké to pre nich musí byť. Stefan má odrazu pred sebou mňa a Damona flirtujúcich spolu, moje minulé ja, ktoré si v tej dobe myslelo, že Stefan je ten pravý zrazu vidí, že to tak asi nie je a Damon ... Damon je zrejme nadšený. Tomu som sa musela pousmiať. "To je v poriadku. Je to len trocha zvláštne," zasmialo sa moje minulé ja. S úsmevom som prikývla. "Ale naozaj nevieme čo by ste mohli robiť. Asi najvhodnejšia voľba je Bonnie," navrhol Stefan. Všetci sme sa nakoniec zhodli na tom, že troba kontaktovať Bonnie. Kým s ňou moje druhé ja volalo, bola som smädná a tak som si skočila do kuchyne pre sáčok s krvou. Moje minulé ja prišlo neskôr za mnou. "Takže nakoniec dokončím premenu a budem sa živiť ľudkou krvou?" zasmiala sa za mnou. Otočila som sa k nej a usmiala sa. "Asi to tak už bude." Rýchlo som to vypila a zahodila pozostatky. Pamätala som si aké to bolo pre mňa v dobe medzi premenou na upírku a smrťou. Nechcela som nič iné len krv. "Môžem sa na niečo opýtať?" Vedela som, že to príde. Kto by nechcel vedieť čo sa s ním stane v budúcnosti. "No skús. Ale nemala by som ti nič prezrádzať." "Chcem len vedieť ... vyzerá to, že s Damonom ste si veľmi blízky. Chcem tým povedať, bližší ako my v tejto dobe. Chápeš?" Bola som nervózna a nevedela som ako to povedať. Bolo to na mne dosť vidieť. "No to áno. Mám ho veľmi rada a strašne ma mrzí, že stratil svoje spomienky," zahovárala som. "To mi je jasné. Aj ja mám Damona veľmi rada, ale ... on flirtuje a ty tiež! Je to také ... zvláštne." Divila som sa. Vôbec som si neuvedomila, že sú tam aj naŠe minulé ja. Muselo to pre nich byť strašne mätúce. "Takže narovinu," zasmiala som sa. "Chceš vedieť aké to je medzi tebou a Damonom v budúcnosti?" Stále som sa usmievala. Samozrejme, že to chcela vedieť. Teda, ja som to chcela vedieť. To je také divné! Moje minulé ja si vydýchlo a prikývla som. Vďačne sa na mňa usmiala. "Tak fajn. Nemala by som, ale poviem ti to. Je dosť možné, že keď odídeme na všetko zabudneš, takže ... Chodila som so Stefanom, ale keď som sa premenila na upírku všetko sa zmenilo. Prestali sme si rozumieť on ma chcel stále len zmeniť. Nemám mu to za zlé, nenávidela som byť upírkou, ale mrzelo ma, že Damon ma vnímal takú aká som a Stefan sa s tým nemohol stotožniť. Damon mi zatiaľ pomáhal s premenou a veľmi sme sa zblížili. Potom sme sa so Stefanom rozišli a ja som sa vyspala s Damonom," usmiala som sa nad tou spomienkou. Moje minulé je sa tvárilo ... no všelijako. Bola som zmätená, prekvapená, ale aj potešená? "Potom sa však stali komplikácie. Keďže ma stvorila Damonova krv a ja som ho ešte pred premenou mala veľmi rada, bolo medzi nami silné puto, tak som sa k nemu pripútala. Robila som všetko čo chcel, pretože som chcela, aby bol šťastný. Vieš čo znamená pripútanie dvoch upírov, nie?" Moje minulé ja prikývlo a pozorne počúvalo čo budem hovoriť ďalej. "Damon si vzal do hlavy, že ho nemilujem a spala som s ním len kvôli tomu putu, ale nebola to pravda. Vážne som cítila, že ho milujem. Nikdy pred tým som nič také necítila. Vedela som, že som sa do neho bezhlavo zamilovala. Aj som mu to hovorila, ale nechcel ma počúvať. No a potom sa stala tragédia kvôli ktorej som vypla svoju ľudskosť." Na chvíľu som prestala rozprávať a pozrela na jej reakciu. Bola vydesená. "Asi mi nepovieš čo to bola za tragédia, však?" Zakrútila som hlavou. "Ako som povedala. Nemôžem prezradiť moc veľa." Prikývla a počúvala ďalej. "Potom ma Damon donútil emócie opäť zapnúť a puto bolo zrazu fuč. A ja som vedela, že ho milujem," usmiala som sa a moje minulé ja tiež. "Dali sme sa dokopy a prežili sme tie najkrajšie tri mesiace v mojom živote." Stále som sa usmievala pri spomienke na naše spoločné leto. "A potom sa stalo čo? Damon zomrel?" "Nie to ešte nie. Ale po troch mesiacoch sme zistili, že ani zďaleka nie je všetko také ružové ako sme si mysleli. Začali sme opäť riešiť nadprirodzené problémy. Ale náš vzťah fungoval, samozrejme s menšími nezhodami ako medzi každým párom. Ale dokázali sme to prežiť. No ale potom nás uniesli Augustiáni. Poviem to len tak v skratke. Dozvedela som sa niečo nové o Damonovi. Neboli to práve pozitívne veci. Dosť ma to sklamalo, ale dokázala som to ospravedlniť, pretože mal na to právo. Oni mu ublížili ako prví. Nemusíš to chápať, pochopíš časom. Ak si na to budeš pamätať. Proste, Damon sa so mnou rozišiel, pretože si myslel, že pre mňa nie je dosť dobrý. Nesúhlasila som s tým. Chcela som byť s ním, bolo mi jedno čo spravil, milovala som ho. Ale vieš aký je Damon. Keď si niečo vezme do hlavy už to z nej nevytlčieš," obe sme sa zasmiali. "Vydržali sme spolu nebyť asi tak mesiac? Aj to pre to lebo tri týždne bola v mojom tele Katherine." Zasmiala som sa. "Ani sa nebudem pýtať," zasmialo sa moje minulé ja. "Radšej sa nepýtaj. To tiež pochopíš. Proste potom sme sa s Damonom naozaj zhodli na tom, že náš vzťah nie je úplne v poriadku. Povedali sme si, že spolu končíme a potom ... sa spolu vyspali." "Páni! To vážne?" smialo sa moje druhé ja. "Vážne. Ale potom sme sa už naozaj rozišli. Opäť nám to, ale nevydržalo dlho a dali sa viac-menej opäť dokopy." "PRečo viac-menej?" "Lebo potom Damon zomrel a my sme si to nestihli úplne vyjasniť. Ale v ten deň sme sa dali dokopy. Len to bolo také zvláštne. Všetko to bolo veľmi narýchlo a nestihli sme to ani prediskutovať. A teraz si nič nepamätá." Povzdychla som si. "Myslím, že toto musím rozdýchať," usmiala som sa ja z minulosti. Nečudovala som sa. Keby mne niečo takéto niekto pred vyše rokom povedal, asi by som ho vysmiala. Moje druhé ja to ani poriadne nestihlo rozdýchať, keď do kuchyne vošiel Damon. Môj Damon, bez spomienok. "Všetko som počul."