Memories

10. Memories

DAMON (Z MINULOSTI): Samozrejme, že som obe Eleny počúval. Moja budúcnosť ma zaujímala. Koho by aj nie? Bol som z toho všetkého dosť zmätený. Teda, samozrejme, že som bol šťastný. Elenu milujem a vždy aj budem. Ale je to také neuveriteľné, že by ma mohla milovať! Ani nie milovať, ale niečo si so mnou začať. Naozaj som si myslel, že už budú so Stefanom navždy spolu a začal som sa s tým zmierovať. A zrazu ... je tu nádej. Ani nie nádej je to moja budúcnosť! Úžasná budúcnosť! Neviem sa jej dočkať. Bol som z toho všetkého vo vytržení. Musel som to niečím zapiť. Pobral som sa do baru a šiel si poriadne užiť to, že som ešte slobodný! Ale už len chvíľu. Už len chvíľu a Elena bude so mnou! Skoro som sa rozplakal! Naozaj potrebujem bar, pomyslel som si a pobral sa do kuchyne oznámiť im to.
ELENA (Z PRÍTOMNOSTI): "Damon, ako si nás mohol počúvať?!" Naštvane som na neho pozrela. On však na mňa hľadel rovnako. "Prečo si mi to proste nepovedala? Myslíš, že mi bolo príjemné sa o tom dozvedieť takýmto spôsobom? Nebolo! Ale nedala si mi inú možnosť!" Nalial si pohár whisky a hneď ho aj do dna vypil. "Máš si na to spomenúť sám, Damon! Ja som není povinná ti tvoje spomienky vracať! Mal si si na to spomenúť vtedy, keď si mal a nie teraz a takto. Môže to mať dôsledky. Nad tým si nerozmýšľal?" To ho trocha zarazilo. Pozeral na mňa a zrejme nad niečím premýšľal. "To je blbosť. Nič som tým nezmenil. A mala si mi to povedať!" S týmito slovami odišiel aj s pohárom v ruke. Povzdychla som si a radšej začala premýšľať nad tým ako sa odtiaľto dostaneme. Stále sme boli v kuchyni, keď sa zrazu objavil vysmiaty Damon. Bohužiaľ ten z minulosti. "Idem do baru. Majte sa!" Celý žiaril a mne to na tvári vykúzlilo obrovský úsmev. Bol naozaj zlatý! Taký šťastný a spokojný! Bolo to celkom aj komické. S vytreštenými očami som pozrela na moje minulé ja a začala sa rehotať. Vedľa nej stál Stefan, no ten sa len tak usmieval. Vôbec som si neuvedomila aké to musí byť pre neho. "To malo byť čo?" opýtala som sa stále sa rehotajúc. Stefana mi bolo ľúto, ale predsa to medzi nami v budúcnosti bude okey, tak načo sa znepokojovať? "Určite nás počúval a teraz je z toho celý nadržaný," smialo sa moje minulé ja. Zakrútila som hlavou a premýšľala nad tým. Chcem svojho Damona späť. Chcem ho takého aký práve odišiel. Vysmiaty, spokojný... Damon sa celý deň neukázal a ja som bola naozaj zúfalá. Okrem toho, že som sa o neho bála, potrebovala som aj zistiť ako odtiaľto preč! Mal by mi s tým pomáhať a nie sa niekde flákať a hrať sa na urazeného. Ja som nič zlé nespravila! DAMON (Z PRÍTOMNOSTI): Zašiel som do Mystic Grilu a dal si dvojitú whisky. Po chvíli ma to prestalo baviť a vzal som si celú fľašu. Bol som taký naštvaný! Na seba, na ňu, na všetkých! Viem, že chcela, aby som si spomenul sám, ale pripadolo mi to ako podraz. Akoby jej na tom vôbec nezáležalo. Akoby nechcela, aby som si na ňu spomenul a to ma ranilo. Myslel som si, že keď o mne tak pekne hovorila bude o mňa bojovať. Bude chcieť, aby som si spomenul či už s jej pomocou alebo bez nej. Mal som proste pocit, že to s nami vzdala a to ma štvalo najviac! Pokračoval som v popíjaní whisky a stále som na ňu nemohol prestať myslieť. Šlo mi to na nervy. Ani vlastne neviem prečo ma to tak rozčuľovalo, ale naozaj som sa cítil, akoby to vzdala. Tajila predo mnou niečo veľmi dôležité. Dôležité pre mňa, ale hlavne pre nás dvoch. Pre náš vzŤah, našu minulosť! Chcel som nad tým prestať rozmýšľať. A to mi veľmi ľahko zariadila blondýnka, ktorá práve prišla za mnou k baru... ELENA (Z PRÍTOMNOSTI): Všetci sme sedeli pri telke. Teda, ja a moje minulé ja so Stefanom. Bola už skoro jedna hodina ráno a Damon stále neprišiel. Už dokonca prišlo aj Damonove minulé ja! A on stále nič! Mňa z toho chlapa raz porazí. Viem, že som mu tým asi ublížila, keď som pred ním tajila niečo také dôležité, ale to predsa ešte neznamená, že musí byť urazený celý deň aj celú noc. Naozaj nemám pocit, že by som mu spravila zas niečo také vážne. Aj keď, Damon si to určite vezme po svojom a spraví z toho obrovské klamstvo roka! Otvorili sa dvere a ja som sa okamžite otočila. Bohužiaľ to bol len Stefan. Zrejme Stefan z mojej doby. "Ahoj," pozdravil a sadol si vedľa mňa. "Ahoj. Toto sú naše minulé ja." "Ja viem. Už som v jednej minulosti bol." "Vážne? V ktorej? A s kým?" "Chvíľku po tvojej premene a sám. Netuším, kde sú ostatní. Ty si tu tiež sama?" "Nie. S tvojím úžasným bračekom!" povedala som naštvane a Stefan sa začal smiať. "Super! Ešte sa smej!" pretočila som očami. "Nesmej sa," snažil sa prestať, ale moc mu to nešlo. "Tak mi povedz čo ti môj úžasný braček spravil tentokrát," usmieval sa Stefan od ucha k uchu a keď hovoril, nad slovami úžasný braček spravil úvodzovky. Tak som mu teda povedala čo sa stalo. "Nebooj. Poznáš Damona. Niekedy mám pocit, že aj lepšie ako ja. Určite sedí v bare a chľastá. Zachvíľu sa vráti a všetko bude zasa v poriadku." "Ale on je preč už celý deň aj celú noc. Stefan, je jedna hodina! Čo ak sa mu niečo stalo?" panikátila som. Stefan ma objal okolo pliec. "Nič mu nie je. Kľud." Pozerala som na neho a verila mu. Damon je určite v bare a o chvíľu sa vráti. Len to preháňam. "Mám ťa rada, Stefan." Usmiala som sa na neho a objala ho. "No, dávam dokopy vzťah svojej ex so svojím bratom. Nerobil by som to keby som ťa tiež nemal rád. Vás oboch," usmial sa a ja som mu úsmev opätovala. Ľahla som si na jeho hruď a pozrela na naše minulé ja. Opäť sa na nás udivene pozerali ako keď sme s Damonom flirtovali. Neviem si predstaviť aké by to bolo keby sa toto stalo mne pred rokom aj niečo. Asi by som si myslela, že je to len veľmi zlý a mätúci sen. Musela som sa nad tým zasmiať. Asi o pol hodinu prišiel Damon. V doprovode nejakej blondýnky! Ako si to mohol dovoliť? Je to predsa môj dom! A on si sem dovedie nejakú ženskú? "Hlavne kľud," upokojoval ma hneď Stefan. "Kľud! Veď on je úplne..." radšej som to nedohovorila. Musela by som nadávať. Damon si nás ani nevšímal a vzal si svoju nádheru ani vlastne neviem kde! Vo mne to len tak vrelo! Nevedela som či plakať alebo niečo rozbíjať. Bola som na pokraji zrútenia. Ja som to už nezvládala. Skoro som začala plakať, ale nechcela som sa zrútiť tam pred všetkými. "Elena, on sa s ňou nevyspí. Chcel ťa len naštvať. Prečo inak by si ju bral sem a nie k nám domov?!" "Stefan, on nemá svoje spomienky. Nevie kde je jeho domov, chápeš? A ja mu to ani nemôžem mať za zlé, veď my v podstate spolu nie sme. Je slobodný! Môže si robiť čo chce." Stefan si povzdychol. Evidentne mi chcel pomôcť. "100 dolárov na to, že sa s ňou nevyspí!" vyhlásil. Moc som tomu neverila, ale upokojilo ma to. "Fajn. Môžeš ich začať chystať," uškrnula som sa. Bola som na 80 percent presvedčená, že sa s ňou vyspí. Na ďalšie ráno som sa zobudila na gauči a Stefan bol hneď vedľa mňa. Dúfala som, že včerajšia noc bola len zlý sen, ale Damon schádzajúci s tou ... ženskou dole mi to vyvrátil. Radšej som sa na nich ani nepozerala. Vstala som z gauča a chcela odísť aj ja, ale Damon ma zachytil. "Elena ... ja." "Nič mi nevysvetľuj prosím ťa! Nezaujíma ma to." "Nespal som s ňou, Elena!" "Mňa to nezaujíma, Damon. Si mi ukradnutý ty aj tie tvoje ... ženy, ak by som ich mala pekne nazvať." Vytrhla som sa mu a odišla. Tento raz som slzy nezadržala. Bežala som niekam do lesa a chcela len plakať a nad všetkým premýšľať. DAMON (Z PRÍTOMNOSTI): "Všetko som pokašľal," zaklial som, keď som vošiel do kuchyne. Už tam boli všetci. Môj braček, z prítomnosti aj minulosti, Elena z minulosti a ja z minulosti. "Ty si taký idiot!" Prekvapilo ma to odkiaľ to prišlo. Bolo to odo mňa semého. Pozrel som na moju minulú verziu so zdvihnutým obočím. "Bojovali sme o to dievča vyše troch rokov a ty to teraz vzdáš? Bež za ňou! Všetko jej vysvetli a povedz jej čo k nej cítiš, alebo to mám urobiť za teba?" Nevedel som čo povedať. Moje spomienky boli preč, takže som z mojej a Eleninej minulosti nevedel nič. Vedel som, že som túto úžasnú ženu miloval a že ju zrejme milujem stále, ale inak nič. Nemal som na ňu žiadne spomienky. Ale chcel som ju. Chcel som byť s ňou. "Ďakujem. Máš pravdu." Rozbehol som sa za ňou a za jej plačom. Sedela na pníku zrezaného stromu a plakala. Veľmi plakala. Preboha. Naozaj som jej veľmi ublížil. "Elena?" Pozrela na mňa a rýchlo sa snažila zamaskovať stopy po slzách, ale moc jej to nešlo. Kľakol som si pred ňu a pozrel jej do očí. Povzdychol som. "Nemám na nás dvoch žiadne spomienky, ale veľmi by som ich chcel. Aj keď ich však nemám to čo k tebe cítim mi ostalo. Nikdy nikto nevymaže moje city k tebe, pretože sú neskutočne silné. Keď som mal ísť za svojím srdcom, moje srdce šlo za tebou, pretože ono vie, že ťa neskutočne milujem. Keď som ťa prvýkrát uvidel bolo to úžasné. Bola si taká nádherná. Keď si šla na tú chodbu, vedel som, že sa s tebou niečo deje a jediné čo som si prial bolo byť pri tebe a utešiť ťa." Elena na mňa len hľadela a z očí jej tiekli stále ďalšie a ďalšie slzy. "Viem, že som idiot a neskutočne ma mrzí, že som ti ublížil, ale s tou ženou som vážne nič nemal! Nemohol som, pretože som stále myslel len na teba!" "Vážne?" smrkla a pozrela na mňa. Prikývol som a pobozkal ju. Bolo to niečo úžasné. A opäť sa to stalo. Ovládli ma spomienky a skoro som až odpadol. Bolo ich zrazu strašne moc! A nie len tie na Elenu, ale na všetko a všetkých. Spomenul som si! Spomenul som si na všetko! Odtiahol som sa od Eleny a pozrel jej do očí so šibalským úsmevom. "Čo sa tak škeríš?" opýtala sa. "Prvýkrát sme sa spoznali na ceste, keď si sa z nejakej párty vracala domov. Bol to večer, keď ti umreli rodičia. Náš prvý bozk bol v tom dome, kde sme teraz na terase, keď som ovplyvnil tvojho brata Jeremyho. A prvý sex po Miss Mystic Falls u nás v penzióne. Raz si mi vyčítala, že som ťa najskôr nevzal na prvé rande." Usmieval som sa od ucha k uchu a Elena na mňa neveriacky pozerala. "Naša mama zomrela, keď sa Stefan narodil. Keď mal päť rokov prvýkrát som mu zlomil nos, pretože doniesol sušienky dievčaťu, ktoré sa mi páčilo. Zhodil som ho na zem a on padol rovno na nos." Opäť som sa uškrnul. Znova som chcel niečo povedať, ale Elena ma zastavila vášnivým bozkom. "Ty si spomínaš! Tvoje spomienky sú späť!" Prikývol som a obmotal si jej nohy okolo svojej panvy. Rýchlosťou blesku som ju preniesol do svojej postele v penzióne a poriadne ju pomiloval. Opäť som ju mal pri sebe. Bola len moja a ja som bol najšťastnejší upír/človek na svete!