D.O.N.

Nepríjemnosti a záchranca

V škole
Vošla dom do triedy a zamávala Markovi.
Zamával mi tiež a znova sa Zamračil a mračil sa až dovtedy dokým som si nesadla na stoličku.Potom sa jeho tvár vyjasnila.

,

,Ahoj''pozdravil.
,,Ahoj'' odpovedala som,,Kde ste boli na večery s Lucy ??''
Spýtala som sa narýchlo aby mi už prestal sledovať to líce.
,,Zobral som ju do reštiky v meste, ta nová chcel som ju skúsiť'' a usmial sa.
,,Ach vy muži..myslíte iba na jedlo a sex''
Zacal sa smiať.
,;Podľa toho o koho ide''
A uškrnul sa.ja som sa zasmiala.
Chvíľu bolo ticho.Zrazu Mark zvážnel.
,,Elizabeth prečo máš to líce take červené??Znova ťa zbil??''
Zmeravela som,pozrela na neho.
,,Nie...ja...som..len padla.''
Zakoktala som.
,,Ell. Mne to môžeš povedať,...udrel ťa??''
,,Áno''
V jeho očiach som zazrela hnev,
A bolesť.
,;Kedy?'' stale mal ten výraz v tvary.
,,Dnes..aj vcera.'' Pípla som.
,,Ja ho zabijem!'' napol svaly a ruku mal v päsť.
,,Nie!,,namietal som,,Jé to síce kokot ale.. Nie! '' povedala som rozhodne.
,,Ell,,začal ,,Však on ťa raz zabije ked to pôjde takto!''
,,.Nájdem si byt o odídem od neho!''
,,Ale Ell čo budeš zatiaľ robiť ja tí nedovolím.ísť tam znova jé to ryskantné,poď radšej ku mne,vidím čo tí robí.. Mňa neoklameš ani úsmevom ani tým sajrajtom čo máš na tvári.
,,Este pár dní a som voľna''povedala som s polovičným úsmevom.

Po škole
Ubehlo to rýchlo,nič podstatné a Mark sa už na nič nepýtal a nič nenamietal.

Vyšla som z budovy posledná pretože som bola na doučovaní z fyziky.
Otvorila som sklené dvere a to čo som uvidela bol ten najhorší pohľad na svete.To ohyzdné stvorené sa ťarbavo pohybovalo smerom ku mne.Stala som tam ako prikovaná.
,,Hadam...ma.len....privitas(štik) nie?? no poď (štik)i....i.i.ideme dcérka môj.j.jjja do....dom..domov (štik).''
Stále som tam stála ako prikovaná.Nešla som.
,,Povedal som že..(štik) poď ..s..sem(štik).''
,,Nie''povedala som načisto rozstraseným hlasom.

,,Povedal som (štik)kurva že ideš so(štik) mnou domov ty štetka(štik) vyjebaná.''Bol až priveľmi blízko mna. Strelil mi až takú silnú že som padla na zem, a kopol do mňa ako do starej handry.,,Pomoc!!'' chcela som zakričať ale z môjho hrdla sa vydralo iba tiché pípnutie.
,,Tu ti ty štetka (štik)vyjebaná nikdo nepomôže!''chitil má za vlasy a zodvihol ma,strelil mi dve facky a šmaril ma na zem kopol do mňa este dvakrát.Zakryla som si rukou hlavu aby má tam náhodou nekopol...Kopol a tak silno že som počula ako mi prasklo niečo v ruke.Zakričala dom od náhlej a silnej bolesti a slzy sa mi pustili prúdom.Kopol do mňa este asi dvakrát a povedal:
,,Tak asi teraz so mnou(štik) nepôjdeš domov že ??''a zasmial sa,dlho a zlovestne.
Znenazdajky som počula hlas.
,,Čo do pekla ?!!! ''
,,Iba to čo si zaslú...''Neodpovedal lebo ten chlap mu dal päsťou do brucha druhou do tváre a podkopol mu nohy.
,,Čo tí urobila??''spýtal sa neznámi.
,,Nechcela ísť so mnou domov!!''
,,Čo ?? Vypadni a ked ťa znova uvidím nebudem až taký milí!! ''a otočil sa na mňa, jemne ma zodvihol a a usmial sa na mňa.,,Ďakujem..''Pípla som, slabá povedať čo i len jedno slovko.

,,Ale..nestojí to za nič.''
,,ale áno..''viac som povedať nevládala bolo toho na mňa priveľa.,,Už šiel ''dodal ,,Musíš ísť do nemocnice,tam sa o teba postarajú.''
,,Dobre''povedala som.,,Postavíš ma prosím ?''
,,Budeš vládať ??''
,,Mala by som..''Decentne má postavil,chcela som urobiť krok ale podlomili sa mi kolená ale stihol má ,,zachrániť,,.
,,Neboj mam ťa..''
,,Znova ďakujem'' usmial sa ale tým Najúžasnejším úsmevom aký som kedy videla.Musela som sa usmiať tiež ale nie dlho kvôli rozbitej perez a krvavému lícu som nemohla.
Všimol si to a nakrátko sa Zamračil.
,,Myslím že bude lepšie ak ťa ponesiem.''
,,Ale nemocnica jé ďaleko.. nebudeš vládať má niesť.''
,,Nebude to presne nemocnica ale kamarátka je doktorka ona tí pomôže..''
Dotkol sa mojej ruky a ja som sikla od bolesti. Zamračil sa na mojej reakcií a este s väčšou jenmosťou si ma lepšie prichytil ,,Mali by sme sa poponáhlať''povedal s Ľadovou hrôzou v hlase.
Kývla som na znak súhlasu.
Opiela som si hlavu o jeho bundu a zavrela oči.Nebyť jeho asi by som dopadla horšie.Pomyslela som si.

Asi som zaspala lebo som sa zobudila na veľkej posteli s obviazanou rukou,bruchom a s bolesťou hlavy.
Pri mojej posteli sedel ten chalan čo mi zachránil život.
Mal ovisnutú hlavu a ruky ptekrižené na prsiach.Spal..ale tak sladko až mi bolo ľúto ho zobudiť.Práve ked som ho chcela osloviť sa zobudil.

,,Ahoj,ako sa cítiš,nič ťa neboli??''
,,Iba hlava a trochu ruka...mohol by si mi povedať kde to som ??''
,,Si na Walkeng street 20/9,je. 00:53 a spala si približne päť a pol hodiny a máš na pravej ruke v lakťovej kosti, dobitú peru a krvavé líce a menšie podliatiny.''
Ustrnula som,nemožná v pohybe,čo mi to ten bastad urobil??Teraz sa ani domov nechcem vrátiť.Už nikdy,nikdy viac.
,,Tak povedz niečo''naliehal.
,,Kdo to bol a prečo si ním nechcela ísť??''

Chvíľu som tam iba sedela a pozerala sa naňho a potom keď som sa z hlboká nadchlapovedala som.
,,Bol to môj otec a nechcela som s ním ísť domov a tak ma zbil.''povedala som s ľadovým kľuďom.
Pozeral vyjavene s otvorenými ustami.Preglgol.

,,To bol tvoj otec ?? a ty to bereš. takto s kľuďom?? ako to dokážeš brať s takýmto nadhľadom??''
Znova som sa pozrela na jeho krásnu tvár,zahľadel som sa do jeho sivo-modrých oči,v ktorých sa odrážal súcit a neha.
,, A ako to mám podľa teba brať ??''spýtala som sa.
,,Myslel som...ani neviem iba viem že ja by som to tak nebral,asi by som sa skrčil v kúte a plakal...ale iba na tvojom mieste.''
Usmiala som sa ,,A to je ten problém''nechápavo sa na mňa pozrel.Vzdychla som si.
,,Ľudia čakajú že ťa dajú na kolená a este tí budú skákať po hlave,niesom ako ostatný dokázala by som sa o seba postarať ako doteraz.A prečo som kľudná??Sama neviem.. mám pocit akoby som mala vybuchnúť plačom a dusiť sa pokojom.

Sama neviem čo to znamená, iba keď sa to spojí vznikne kľud. Chapeš??''
Vedel o čom hovorí, rozumel jej reči,aj on to už pocítil.
,,Chápem''
Znova som sa usmiala.
,,A...komu môžem ďakovať za záchranu ??''
,,Prepáč,ani som sa tí nepredstavil volám sa....

Takže to by bola tretia časť tohoto príbehu
Je dosť dlhá(1502 slov)ale nechcela som to hrotiť hneď na začiatku..
Chcela by som poprosiť o to aby ste napísali ako by sa neznámy mohol volať+na obrázku jé on tak aby bola predstava:-P

Ďakujem za všetko
Príbeh neprešiel gramatickou úpravou. ;-)