D.O.N.

Ďalší deň

,,Neboj...na to nikdy nezabudnem.Mám ťa rada mami aj ked tu so mnou niesi..''
Povedala som a vstala z môjho miesta.
Podišla som k posteli.
Ľahla som si s uplakanými  očami a mysľou plnou spomienok dom zaspala.

Ráno
Zobudila som sa na  kričanie otca a zabuchnutie hlavných dverí.
Spokojne som ai vydýchla a vstala z postele.Namierila som si to ku šatníku
vytiahla som si zo skrine čierne tričko na ramienka s  bielym nápisom- :HI)
A so sivími šortkami.
Z dola som si zobrala jablko a banán.
Obula svoje biele botasky.
Ako milujem leto.-preblesko mi hlavou.
V chodne som posledny krát hodila pohľad na seba v zrkalde.
,,Okey...aj to líce nevidno. Ale krk...kde som si dala moje šminky???''
O 5 min.
,, Zo svojou prácou som spokojná.''Povedala som a naniesla si trochu špiráli na oči.
V tom mi zazvonil budík.
7:40 škola moja milá ;-)
,, Zas ten blázinec'' pokrútila som hlavou.

V škole

Sadla som si na svoje miesto úplne v zadu a čakala na svoju
'' crew ''
Práve som si chistala veci keď ku mne podišiel Mark.
,,Ahoj''pozdravil ma a na tvári mal nefalšovaný úsmev.
,,Ahoj'' pozdravila som.
,,Ako sa máš??''

Zamračil sa ale hneď sa usmial ale nič nepovedal.
sadol si ku mne a pripravil sa.
,,kde si bol??''

Zasmial sa a hneď stíhol lebo učiteľka po nás zazerala.
,,Bol som s Lucy.. Vsak vieš nechcela ma pustiť do školy, bol som až moc úžasný....
,,To tí tak verím ty a úžasný ...''

Znova sa uškrnul a vyplazil mi jazyk.

,,Ja som ten. Najúžasnejší človek na tejto planéte!!''
,

,Tak na to sa chcem pozrieť pán Garandeli ..k tabuli,aspoň nám môžete ukázať aký ste úžasný !! ''
Mark odišiel  do sklonenou hlavou a ja som  sa snažila udržať smiech na uzde.Pisala som učivo.Už sa teší ked skončí škola stretnem sa s Lucy.
Lucy je jeho priateľka je milá a ticha ale ked sa otvorý tak je k zastaveniu.

,,Pán Garandeli ked ste taký úžasný mohli ste to dať za 1nie? Dva a tešte sa že som taká  úžasne milá!! ''

Po škole
Videla som Lucy rozbehla som sa za ňou,a obaja ju.
,,Vyzeraš úžasné.''povedala som. začerveňala sa.
,,Ďakujem...My...ideme s Markom na večeru'' povedala a pritiahla sa do objatia k Markovi.
,,A mňa nepozval ani na kávu,teda Markus Adellio Garandeli, hanbi. Sa!!!!
Zasmial sa neznášal ked som mu hovorila Markus. A ešte viac ked som ho oslovovala celým menom
,,Elizabeth my pôjdeme nabudúce dobre ?? Vynahradím tí to.''a obial ma.Znovu sa Zamračil ked sa na mňa pozrel ale hneď sa mu vyjasnila tvár.
,,Tak dobre '' povedala som a pozrela na hodiny už sú skoro tri???

Pred domom
Potichu som otvorila dvere a zazrela dnu,bolo ticho,rychlo som vybehla hore do izby.
Vďaka bohu.

Umyl som si tvár a išla sa učiť.
Ked som robila domáce zo Slovenčiny počula som buchnutie, zmeravela som.Natŕčala som uši aby som niečo počula po chvíli kľudu som začala znova písať domácu.
Po a naučení sa do školy som zišla dolu.

Nikoho som nevidela a tak som zišla dolu.Zobrala som si jogurt a chcela víisť hore ale to čo som videla ma dostatočne znechutilo natoľko že som položila jogurt na stôl a chcela tu osobu proste  nejako nenápadne obísť ale zastavil má tým že má chitil za zápästie.Pozrela som sa mu do oči.

,;Pusť ma,,!!!!
,,Ale ale dievčatko je bojovné....
Nebrán sa ti chudera...nič a nik ti nepomôže.'''
,,Prosím...pusť ma!!''
Pustil ma
Zobrala som jogurt a vybehla do svojej izby.

. Zobrala som si a utiekla do svojej izby.Dúfam že sa tí uľavilo ty bastard jeden odporný!!pomyslel som si.

Dobehla som do kúpeľne a napustila som si vaňu a ponorila som sa do vody.

Zobudila som sa na to že už voda vychladla.
Vybrala som sa z vane rovno do postele a bez ďaľších okolkov zaspala.
Sen:
Sedím v kúte.V tmavom kúte priviazaná k stoličke.
,,Teraz sa ťa na niečo spýtam.''
Počula som zvučný a chrapľavý hlas.
Pozdvihla som hlavu no videla som iba tmu.
,,Odkiaľ máš ten prsteň??''
,,Prosím??''
,,Nerád sa opakujem dvakrát ale pre teba to spravím..odkiaľ máš ten prsteň??''
,,nem-nemôžem..!!!!''
,,Ale mne to povieš že???''
A pohladil ma po líci.
Ustrnula som
,,Nemáš sa prečo báť''
Pocítila som ruku na mojej jazve.
Sykla som od bolesti.

Moje syknutie ma prebudilo zo  sna.
Chvíľu som predýchavala,potom som sa zo slovami: bol to len sen. Som vstala z postele.

Obliekla som si modrú sukňu  Biele tričko.
Zdola sa neozývali žiadne zvuky tak som spokojne zišla dolu.

Po 10 min.
Som sa začala obúvať keď som počula rozbitie sklennej flaše.
Ustrnula som.Otočila som sa.
,,N-nie si v práci??''
,,Hádam niesi šťastná že ma vidíš??''
Neodpovedala som.Bezducho som hladela na svojho otca.
,,Niečo som sa pýtal..a kam ideš??''
,,Do- do školy.''
,,Ale prvá otázka znie či ma rada vidíš??''
Stála som bez slova.
,,Nie..nie som rada že ťa vidím.''
BAM- pocítila som silnú facku na svojom pravom líci.
A potom daľšiu.
Sedím na zemi a predýchavam silnú bolesť.
Vzhliadnem hore na otca ako ním pumpuje zlosť.
Prižmúrila som oči a postavila sa.
,,Ty..raz uvidíš.''povedal a zaťal päste.
Obyšiel ma a otvoril dvere.
,,Uvidíš bolesť...ale fyzická bolesť to nebude.'' a s tým zabuchol dvere.
Potriasla som hlavou.
Vybehla  som hore a čo najrýchlejšie si zakrývala to líce.
Rýchlo som to zakryla lebo som nestíhala.

Ďalšia časť.
Mňa to dosť začalo baviť takže sa este máte na čo tešiť
BMW -
Príbeh neprešiel gramatiku úpravou
;-)