storm in a teacup

a

Postávala som pred vysokou policou s knihami, ktorá bola od vrchu po spodok naplnená knihami, ba skôr až preplnená. Nebezpečne vytŕčali z políc a niektoré vyzerali, že už - už vypadnú a niekomu ublížia.

Bol tam veľmi bohatý výber; staré, nové, pre dospelých, mládež a pre deti, poškodené, pozalepované, veľké, malé, hrubé, tenké, výstredné a naopak, nenápadné...

Prechádzala som rukou po tvrdom alebo brožovanom chrbte každej z nich, rozhodnutá si konečne vybrať.

Zahryzla som si do pery. Sústredila som sa iba na to, aby som našla knihu, ktorá by sa mi aspoň trochu pozdávala. No zatiaľ ma žiadna nezaujala natoľko, aby som si dala tú námahu a vôbec ju vybrala z police. Nevnímala som svet naokolo, preto som skoro dostala porážku, keď ku mne od vedľa doľahlo: „Táto naozaj stojí za to,"