Na druhej strane som bola rada, že to tak vzal a neprosil ma, aby som to vysvetlila, ako väčšina iných ľudí, ktorých zaujímam ja a moje písanie.
„Mám na teba jednu veľmi serióznu otázku, dievča z knižnice." nadhodil, čím ma vrátil do reality. Pri svojej novej prezývke sa mi po lícach rozliala červeň, priam som cítila ten oheň.
„Sem s ňou." pokúsila som sa o žartovný tón.
Odkašľal si.„Smiem vedieť tvoje meno?"
„Volajú ma Paisley."
„Paisley? Pekné..." uznanlivo prikývol, „Vieš, čo to znamená?"
„Nemám ani poňatia."
„Kostol," uprene sa na mňa zahľadel, „alebo cintorín."
DU LIEST GERADE
storm in a teacup
ChickLitNepotrebovali sme slová. Stačili tie na papieri. November 2015