storm in a teacup

o

„Čo rada robíš, Paisley?"

„Okrem čítania?" provokovala som. Len nado mnou prevrátil očami. „Samozrejme."

„No...rada pijem čaj."

„Ale nehovor." urobil grimasu, ktorou si zaslúžil môj smiech.

„Neviem, čo rada robím...veľa toho nie je...teda...čítanie, písanie a bezduché posedávanie v prachom zapadnutých podnikoch je asi jediná činnosť, čo mi ide." priznala som, „Nieže by mi to prekážalo!" dodala som rýchlo.

„Hmm hmm hmmm." prikyvoval. Odrazu mu zazvonil mobil. Pozrel na mňa, a ja som mu posunkom ruky naznačila aby to pokojne vzal. Kamsi sa vytratil. Keď sa vrátil, na tvári mal nečitateľný výraz.

„Paisley, budem musieť ísť." začal opatrne, ja som pomaly prikývla a podarilo sa mi vykúzliť úsmev a čiastočne ním tak zakryť sklamanie, ktoré vo mne táto veta vyvolala.

„Ale sľubujem ti, že sa ešte stretneme."