Celé dni som bola zamyslená. Nevnímala som svet naokolo. Realita príliš bolela. Zhoršila som sa v škole, a to sa aj odzrkadlilo na mojich známkach. Bola som prvý rok na výške, stále som však bývala u rodičov.
Všimli si, že niečo so mnou nie je v poriadku.
Mama mi neustále liezla do izby, pýtala sa či som v poriadku, či niečo nepotrebujem.
Odpoveď bola vždy rovnaká.
Je mi fajn.
Po čase ju to prestalo baviť a nechala ma na pokoji.
