storm in a teacup

i

Po asi hodine čítania, som sa unavila a tak som zaklapla knihu. Prekvapilo ma, že presne to isté urobil aj on, zarovno so mnou. Nastalo trápne ticho. Opäť som sa vyhýbala jeho očiam. Desila ma ich uhrančivosť...akoby vedeli o každom všetko a len čakali na vhodný okamih, kedy to vyzradia.

„Skúsila si už niekedy aj niečo napísať?" prelomil ticho.

„Hmmm, áno, keď som bola menšia, často som písala."

„Čo také?" vyzvedal ďalej.

„Väčšinou niečo paranormálne," prevrátila som očami, „duchovia a ták."

Chápavo sa usmial.

„A čo ty a tvoje spisovateľské schopnosti?" žmurkla som naňho a odpila si z čaju.