„..publikovala už niečo aj verejne?" opýtal sa a na jeho tvári sa zas a znova uhniezdil ten známy úsmev.
„Mhm. Zverejňovala príbehy som na jednej stránke...ale...to bolo už dávno."
„Už ich nepublikuješ?"
„Nie." odvetila som stroho a nasadila kamennú masku.
„Prečo?"
„Nechcem o tom hovoriť." Dala som si záležať na tom, aby to vyznelo neutrálne...nepodarilo sa.
„To je v poriadku." povedal a ja som sa v myšlienkach vrátila do pochmúrnej minulosti, a pochmúrnosť bolo badať aj na mojej tvári. Moja maska zlyhala. Stáva sa mi to často.
