Sledovala som ako mu oči skáču po písmenkách.
„Vyzerá zaujímavo." konštatoval nakoniec a rukou prešiel po obale.
„Ver mi, stojí za to." vrátila som mu jeho slová a s novou knihou sa pobrala k pultu, kde sedela knihovníčka. Dúfala som, že nepostrehla tú katastrofu, čo som pred chvíľou spôsobila.
Ale ak aj áno, nedala to najavo. Vyzerala, že je príliš zahĺbená do svojej knihy. Divo pretáčala strany a neustále si naprávala okuliare, ktoré jej boli zjavne priveľké.
Odkašľala som si raz, druhý raz a napokon aj tretí raz. Povzdychla som si a dosť nahlas položila knihu na stôl. Knihovníčka vyskočila a takmer zhodila hŕbu kníh, ktoré jej tam zrejme niekto nechal lebo nemal trpezlivosť, a ani čas, kým sa mu začne venovať.
Oznámila som jej svoju požiadavku a ona s namosúreným výrazom čosi naťukala do počítača.
