Tanečníčka

KAPITOLA 6

Ráno som sa zobudila pomerne skoro tak som sa rozhodla ísť si zabehať. Vonku bolo sychravo, pôda bola rozmočená, ale mne to nevadilo. Bežala som po asfaltovej ceste, ktorá viedla takmer okolo celého Štúrovho parku. Prekvapilo ma, že tu nie som jediná. O tomto čase ešte všetci spia, v horšom prípade sa zobúdzajú s poriadnou opicou po preflákanej noci.

Dobehla som domov a potichu otvorila dvere. Adam ešte spal a rodičia neboli doma. Pri ich práci som si na to už zvykla. Otec je podnikateľ s farmaceutickými liečivami a mama riaditeľkou airoliniek. Často bývame s Adamom sami doma no vždy sa nám to potom snažia vynahradiť.

Vybehla som hore do svojej izby, nabrala do rúk čisté prádlo a odišla do kúpeľne. Keď som sa osprchovala zišla som dole do kuchyne kde už sedel Adam niečo pozeral na internete.

„Dobré ráno"- pozdravila som a napila sa pomarančového džúsu. Z chladničky som si vytiahla jogurt a sadla si oproti Adamovi. Hlavu som si oprela o stenu a ponorila sa do vlastných myšlienok.

„...Haloo Norika, počúvaš ma vôbec?"- luskol mi Adam pred očami a ja som sa prebrala. Neznášam keď mi takto hovorí. Robí to vždy keď sa ma snaží naštvať.

„Áno, už áno len som sa zamyslela."

„Kedy si mi chcela oznámiť, že ideš na kvalifikáciu na Majstrovstvá?"- povedal pobavene

„Čo? Nerozumiem o čom hovoríš."

„Chceš mi hádam povedať, že si zabudla, že sa možno dostaneš na Majstrovstvá Európy dorastencov?"

„Prosím?!!"- vyskočila som zo stoličky, obehla pult a neveriaco hľadela na stránku kde boli mená všetkých z našej školy, ktorí sa zúčastníme kvalifikácií na Majstrovstvá.

„Moja sestra možno pôjde na Majstrovstvá, ja sa asi hodím pod slimáka."- povedal Adam pobavene.

„Adam! Ja idem na kvalifikáciu! To je úžasné!"- kričala som.

„Dobre, dobre upokoj sa!"- chytil ma za plecia a posadil na stoličku.

„Ja,jaaa,... Musím to povedať Samovi!"- znova som vyskočila a utekala do izby po telefón. Po treťom zazvonení to konečne zdvihol.

„Prosím?"

„Samo! Ty ešte spíš?"- povedala som s neskrývaným pobavením.

„Ježiš Nora! To si ty? Čo chceš?"

„No tak po prvé: nerozprávaj sa takto so svojou tanečnou partnerkou, ktorá už týždeň kvôli tvojej simulovanej chorobe trpí s tým debilom, a po druhé nevolám ti len tak pretože mi chýbaš."

„A prečo teda voláš?"- povedal už milším hlasom.

„Videl si to už?"

„Videl čo?"

„Takže ty o tom nevieš. Dobre. Sedíš?"

„Ležím."

„Pred 10 minútami som sa dozvedela, že ideme na kvalifikáciu na Majstrovstvá Európy dorastencov!"

„Jasne?! Robíš si zo mňa kurva srandu?!" – naradostene mi kričal do ucha.

„No dobre, rozdýchaj to. V pondelok na tréningu?"

„Áno, vidíme sa tam."- dopovedal a zložil. Ten už teraz nezaspí- pomyslela som si.

Po zvyšok dňa som sa usmievala ako slniečko, až sa zo mňa Adam začal smiať, že kedy môj úsmev vyrábal elektrickú energiu, mohla by som zásobovať celé mesto. Aj učenie mi išlo omnoho ľahšie. Pripravila som si veci na pondelok aby som mala celú nedeľu len pre seba.