KAPITOLA 1

4.8K 268 15
                                    

„Cŕŕŕŕn"- zaznel  hlas môjho odporného budíka. Dám Vám radu do života- nikdy, ale naozaj nikdy si nenastavujte svoju obľúbenú pesníčku ako zvonenie tohto satanovho stroja.

S obrovskou nechuťou som sa postavila z postele a išla do kúpeľne. Pozrela som sa do zrkadla a vtom som ho zbadala. Veľký ako Mont Everest ešte aj s bielou čiapočkou. A aby toho nebolo málo, usalašil sa presne v strede čela.

Aj Vás vždy fascinovalo čítať príbehy o dievčatách, ktoré ráno s radosťou vyskočia z postele, zacvičia si, potom idú do kúpeľne aby sa pozreli na svoju dokonalú pleť bez akýchkoľvek prejavov puberty? Už pár rokov sa sama seba pýtam, je toto skutočne pravda? Pretože môžem sa snažiť akokoľvek, moje ráno takto proste nikdy nevyzeralo.

Rýchlo som sa umyla, obliekla, minula pol kila korektoru na zakrytie môjho Everestu a zišla dole.

„Kedy sa dnes vrátiš?"- opýtala sa mama hneď ako som vošla do kuchyne.

„Asi o pol šiestej, prečo?"- odpovedala som popri odkrajovaní si z vianočky.

„Keď sa vrátiš poumývaš dlážky dobre?"

„Rozkaz šéfe!"- nahodila som otrávený výraz.

„Nora! Vieš predsa že neznášam keď to hovoríš!"- rozčúlila sa mama.

„Dobre, dobre upokoj sa, aj tak už odchádzam."- začala som sa zbierať na odchod.

„Máš dnes tréning?"- kričala za mnou mama do chodby kde som si už obúvala tenisky.

„Áno"- zakričala som za ňou no na odpoveď som už nečakala a zabuchla za sebou dvere.



28.12. 2015

TanečníčkaOnde histórias criam vida. Descubra agora