Tanečníčka

KAPITOLA 38

,,Hmm,.. Prišiel som ťa pozrieť."-uškrnul sa a ľahol si ku mne na posteľ.

,,Čo by si robil keby je tu Ema alebo Nika?"

,,Vedel som že tu nebudú. Išli s Danom a Filipom do mesta. Tie sa tak skoro nevrátia."-povedal.

,,No pekne."-zasmiala som sa.

,,Rozmýšľala si kam pôjdeme?"-usmial sa a posunul sa bližšie ku mne.
Vtom mi zaškŕkalo v bruchu.

,,Áno, viem kam pôjdeme, ale najprv sa somnou pôjdeš najesť."-zasmiala som sa.
,,Nebude ti vadiť ak sa ešte osprchujem?"-spýtala som sa a z dverí zvesovala svoj uterák.

,,Nie."-povedal a vytiahol si telefón.
Zostala som stát a čakala kedy sa pohne. On to však asi nemal v pláne..
,,Čakáš na niečo?"-spýtal sa po chvíli.

,,No, ty ti chceš zostať?"-uškrnula som sa.

,,No to by si hádam nemala to srdce ma vyhnať keď som sa na teba celý deň tešil."-povedal naoko dotknuto.
Cítila som ako sa mi do líc nahrnula červeň.

,,Ako myslíš."-povedala som rezignovane a zamkla sa v kúpeľni.

Rýchlo som sa osprchovala a umyla si vlasy, ktoré som si zamotala do uteráku.
,,Sakra."-povedala som sama pre seba keď som zistila, že som si oblečenie nechala v skrini.

,,Tomáš?"-vystrčila som hlavu z kúpeľne no aj tak som ho nevidela.

,,Prosím?"-doľahol ku mne jeho hlas.

,,Otoč sa."

,,Čo?"-spýtal sa nechápavo.

,,Otoč sa a nepozeraj sa až pokiaľ nepoviem."-povedala som a nervózne prestupovala po mokrej dlážke.

,,Dobre, dobre."

Vystrčila som sa z dverí aby som sa presvedčila, že sa naozaj nepozerá. Hlavu mal skutočne otočenú opačným smerom.
Rýchlo som prebehla k skrini a vytiahla z nej obyčajné čierne tričko s dlhým rukávom a biele nohavice. Zhodila som zo seba uterák pod ktorým som mala spodné prádlo a čo najrýchlejšie si obliekla vybraté oblečenie.

,,Hotovo."-otočila som sa a vtom som to zbadala.
,,Ty somár!"-zakričala som. Celé moje obliekanie vystúpenie bolo vidieť v odraze presklenej steny na pravej strane izby, časom si predtým bohužiaľ neuvedomila.

,,Nebavím sa s tebou!"-povedala som naoko nahnevane a zahanbene.
Zabuchla som dvere na skrini a prebehla do chodby.

,,Ale, no ták."-podišiel ku mne Tomáš a snažil sa mi chytiť ruku.

,,Toto si zapamätám."-povedala som s úškrnom. Už som sa nehnevala. No povedzte, ako dlho by ste sa dokázali hnevať na niekoho tak dokonalého..

,,Už budem dobrý."-zasmial sa a rukou ma pohladil po chrbte. Cítila som ako mi na koži nabehli zimomriavky.

Vošla som naspäť do izby kde som z Nikolinho kufra vytiahla fén. Dala som si dole uterák a prečesala si vlasy.

,,Nora? Si to ty?"-spýtal sa so smiechom Tomáš.
Áno, vidieť ma prvý krát s rovnými vlasmi je zážitok. Vyzerám ako iný človek.

,,Veľmi vtipné."-uškrnula som sa.
Keď som si dofénovala vlasy, otočila som sa smerom na Tomáša.
,,Môžeme ísť?"

,,Poďme."-povedal a postavil sa z postele, z ktorej sa na mňa doteraz díval.

Obula som si vysoké čižmy, okolo krku obmotala veľký šál. Obliekla som si kabát a z vešiaku vzala kľúče.

,,Nora, za tým šálom ťa ani nevidno."- povedal Tomáš pobavene.

,,No tak prepáč, ale vonku je -100 stupňov a okrem toho sneží."-zasmiala som sa.
Zamkla som izbu a privolala výťah.
Keď sme vystúpili na prízemí, odovzdala som kľúče na recepcii. Prešli sme veľké sklenené dvere s jasným cieľom- nájsť najbližšiu reštauráciu.

Prepáčte, že je dnes taká krátka kapitola, ale povodne nemala byť vobec pretože som dnes naozaj nestíhala. Napísala som ju len kvôli StoriesWriterka :)
Užite si čítanie, zajtra už bude normálna, dlhá kapitola ;)
PS: Kto si ešte nepozrel môj nový príbeh Bež, určite si ho pozrite, myslím že to bude stáť za to ;)