Tanečníčka

KAPITOLA 27

Crrrrrn

Rukou som sa načiahla po telefóne aby som zastavila ten odporný zvuk no nevedela som ho nahmatať. S odporom som sa postavila, vypla budík a prešla k oknu aby som odostrela závesy a slnečné lúče mi pomohli prebrať sa.

,,To si robíš srandu..."-povedala som zdesene. Odhrnula som závesy a uvidela ako veľké snehové vločky dopadajú na zem. Ibaže toto nebolo sneženie, toto bol koniec sveta. Celá obloha bola posiata padajúcimi vločkami, fúkal vietor, ktorý ich rozháňal a vytváral na chodníkoch záveje. 

Zbehla som dole do kuchyne kde už stála mama a čosi varila.

,,Dobré ráno. Dáš si praženicu?"-spýtala sa ma s úsmevom keď som vstúpila do kuchyne. Ako vždy bola dokonale upravená. Dlhé čierne nohavice jej ladili s bielou krajkovanou blúzkou. Vlasy mala utiahnuté do vysokého drdolu. Nikdy som nechápala ako je možné, že na svoj vek vyzerá tak dobre.

,,Pozrela si sa už von oknom? Mami prišiel koniec sveta."-povedala som zdesene a úplne odignorovala jej otázku.

,,Nora kľud, je to len sneh."-povedala a zasmiala sa.

,,Ja viem mami, ale vieš aký mám vzťah k búrkam a veciam tomu podobným."-povedala som a sadla si na barovú stoličku. Keby prišlo tornádo bolo by to pre mňa desať krát lepšie ako snehová búrka.

,,Choď prosím ťa zobudiť Adama inak zaspí prvú hodinu."-povedala popri rozbíjaní vajec.
Neochotne som vstala a vyšla po schodoch do Adamovej izby.

,,Adam vstáv... Bože, čo tu zdochlo?!"-spýtala som sa hneď ako mi smrad v jeho izbe udrel do nosa.

,,Nora choď preč! Chcem spať!"-povedal namrzene a pretiahol si paplón cez hlavu.

,,Prišiel koniec sveta takže dnes by sa patrilo vstať."-doberala som si ho.

,,Tak to privítaj a nechaj ma spať."-povedal spod paplóna a rukou ukázal na dvere.

,,Mami, on nechce vstať."-zakričala som dole schodiskom. Budiť Adama je tá najťažšia práca v našej rodine. Človek by si myslel, že keď to maturuje, mohol by už byť sám schopný aj vstať no to ani zďaleka nie je jeho prípad.

,,Máš povolené použiť násilie."-zakričala mama a ja som sa usmiala.
Vošla som znova do izby a snažila sa ignorovať smrad. Naplno som otvorila okno za ktorým sa ešte stále všetci čerti ženili a z Adama stiahla perinu.
Rýchlo som za sebou zavrela dvere a utekala dole aby som jednu neschytala.

,,Boha jeho, neznášam piatky!"-zaklial Adam schádzajúc z poschodia. S mamou sme sa na seba len uškrnuli.

,,Dobré ránko synáčik, dáš si praženičku?"-povedala mama so smiechom.

,,Robila si ju ty alebo Nora?"

,,Ja."

,,Tak potom áno."-povedal a sadol si vedľa mňa.

,,Hej! To beriem osobne."-ohradila som sa.

,,Inak som to ani nemyslel."-odpovedal a prehrabol sa vo vlasoch.

,,Dnes večer nás nečakajte, ideme s otcom na večeru k jeho potencionálnemu obchodnému partnerovi."-povedala mama a zahľadela sa na nás skúmavým pohľadom.

,,Ja budem večer tiež preč."-povedal Adam a odhryzol si chleba.

,,Okej, tak ja pôjdem spať k Denise."-povedala som. Pri myšlienke, že som sama doma počas snehovej búrky ma striaslo.

,,Ak sa do desiatich minút oblečiete, odveziem vás."-vytrhla ma mama z premýšľania.

Rýchlo som dojedla raňajky a vybehla hore do izby obliecť sa. Zo skrine som vybrala dlhý modrý sveter a biele nohavice a obliekla si ich. Vyčistila som si zuby, prečesala vlasy, vzala som tašku a zbehla dolu schodmi do chodby kde už netrpezlivo čakala mama a kontrolovala čas.

Obula som si vysoké čižmy po kolená, obliekla čierny kabát a nakoniec sa až po nos zababušila do bieleho šálu.

,,Nora vyzeráš ako eskimák."-zasmial sa Adam keď vošiel do chodby.

,,Hej? Som zvedavá čo povieš keď vyjdeš von."-uškrnula som sa a zmizla za dverami.

Pomohla som mame zmiesť sneh z auta aj keď tam už o chvíľu bude nový. Nasadla som do auta a snažila sa zohriať si skrehnuté ruky.

,,To čo je vonku?!"-spýtal sa Adam keď nastúpil do auta.

,,Ja som hovorila že prišiel koniec sveta."-ozvala som sa zo zadných sedačiek na čo sa mama zasmiala.

O pol hodiny som už vystupovala z auta a kráčala smerom ku škole. No kráčala,.. Skôr sa snažila aby ma neodfúklo a predierala sa závejmi.
Nora nespadni, hlavne nespadni- prikazovala som si v mysli.

Po prekonaní pár závejov vo veľkosti Mont Everestu som sa dostala do triedy. Sadla som si na miesto a vyložila učebnice na lavicu. Odomkla som telefón a šla pozrieť predpoveď počasia. Dozvedela som sa, že má celý deň snežiť čo vo večerných hodinách prejde do snehovej búrky až víchrice. No, niekto tam hore ma má proste rád,....

,,Ježiši Kriste na nebesiach kto vymyslel takéto počasie!"-ozvalo sa už od dverí kde som uvidela nadávajúcu Denisu.

,,Aj tebe dobré ráno."-zasmiala som sa. Pozrela na mňa neidentifikovateľným pohľadom no nakoniec sa aj ona zasmiala.