Tanečníčka

KAPITOLA 34

,,Nora?.."-počula som tichý hlas od dverí

,,Hmm?.."

,,Prečo mi ležíš na posteli?"-spýtal sa a cítila som ako sa usmial.

,,To je tvoja posteľ?"-položila som protiotázku a konečne otvorila oči.

,,Hej, moja."-povedal a ľahol si na vedľajšiu posteľ.

,,Tak prepáč."-uškrnula som sa.
Ticho sme ležali. V izbe okrem malej nočnej lampičky nebolo žiadne svetlo. Vonku sa vynímala vysvietená Eiffelova veža, ktorá dopĺňala zasneženú atmosféru Paríža.

,,Bola si už niekedy v Paríži?"-spýtal sa Tomáš na margo môjho zasneného pohľadu.

,,Eeh.. Áno, bola. Bola som tu s mamou a Adamom niekoľko krát. Mám tu dokonca svoje obľúbené miesta. Mama je riaditeľka leteckej spoločnosti takže sme spolu precestovali veľa... A ty? Bol si tu niekedy?"-spýtala som sa. Prekročila som sa na brucho a pozerala na ležiaceho Tomáša.

,,Nie. Nikdy som tu nebol. Ukážeš mi ich?"-spýtal sa a zahľadel sa mi niekam hlboko do očí. V osvetlení malej lampičky vyzeral ešte lepšie ako obyčajne.

,,Ukážem ti čo?"-zvraštila som obočie.

,,Veď tie tvoje obľúbené miesta."

,,Aha. Jasné. Poď."-povedala som a vstala z postele. Postavila som sa ku dverám a s úsmevom sledovala Tomášov prekvapený výraz.

,,Kam?"-spýtal sa nechápavo.

,,Veď na to moje obľúbené miesto. Neboj, ukážem ti len jedno. Je to tu blízko. Ostatné možno niekedy nabudúce."- usmiala som sa.

,,Ty sa chceš tuším silou mocou vyhnúť tomu biliardu."-zasmial sa.

,,Ja mám náhodou rada biliard."-zasmiala som sa a potiahla ho za ruku. Tomáš si vzal bundu a zamkol izbu. Vybehli sme o jedno poschodie vyššie kde som si obliekla bundu a obula čižmy aj ja.
Privolali sme si výťah, v ktorom sme stretli moju trénerku. Uškŕňala sa na mňa a zjavne si o tom myslela svoje.

Vyšli sme z hotela. Poobzerala som sa okolo seba aby som sa zorientovala.
,,Tadiaľto."- chytila som Tomáša za ruku a ťahala smerom k mrakodrapom.

,,Povieš mi už kam ideme?"-spýtal sa nervózne. Zjavne nemá rád prekvapenia.

,,Počkaj, chcem aby to bolo prekvapenie."

Prišli sme k veľkému presklenému mrakodrapu. Vyviezli sme sa na najvyššie poschodie a vybehli po požiarnych schodoch na strechu.

,,Tak a sme tu."-povedala som keď sme vyliezli zo šachty. Pred nami sa ocitol azda celý Paríž.

,,Waw..."-vzdychol Tomáš.

,,Je to tu podľa mňa ešte krajšie ako na Eiffelovej veži."-povedala som potichu.
,,Páči sa ti tu?"-spýtala som sa s obavou.

,,Áno. Je to krásne."-usmial sa.
,,Ako si prišla na toto miesto?"-spýtal sa a zahľadel sa mi do očí

,,Hmm.. Celkom si to nepamätám. Mama nás sem raz zobrala, povedala že je odtiaľto najkrajší výhľad. Mala pravdu.."