Tanečníčka

KAPITOLA 37

Keď sme sa vrátili späť, hneď pri vchode si nás odchytila trénerka.

,,Mám pre vás novinku."-povedala pričom z nej sršala radosť.

,,Ste vo Výbere."-oznámila nám s nadšením.

,,Jasne."-neveril Samo vlastným ušiam. Ja som sa nezmohla na slovo.

,,Som na vás hrdá. Aj keď sa neumiestnite, pre mňa budete stále šampióni."-usmiala sa na nás trénerka.

O pár hodín sme znova kráčali na parket na pre väčšinu posledný, vyhodnocovací tanec. Ruka v ruke sme prechádzali so tanečnom parkete kde sme si každý našli svoje miesta. Na druhej strane parketu som videla Elise ako sa na mňa zoširoka usmieva.

Pustila sa pieseň a dav okolo nás sa začal hýbať. Tancovali sme rovnako ako ostatný, bol to predsa spoločný tanec. Hýbali sme sa po celom parkete takže sme vytvárali akúsi ležatú osmičku.

,,Ste super."-zašepkal niekto za mnou.

Otočila som sa a zbadala Elise s Jeppem ako sa s ľahkosťou vznášajú nad parketom. Usmiala som sa na nich a ďalej sa sústredila na tanec.

,,Poď somnou."-ťahal ma Samo za ruku keď sme dotancovali.

,,Kam ideme?"

,,K tabuli."-povedal. Nechápala som, ale rozhodla som sa to neriešiť.

Prišli sme k veľkej tabuli kde boli vyvesené čísla párov a čas kedy budú tancovať.

,,Pozri, tancujeme 18:40."-ukázal Samo na koniec tabule.

,,To je za pol hodinu."-povedala som.

Rozhodli sme sa počkať na lavičke hneď pri parkete.

Sadla som si na starú drevenú lavičku a chrbtom sa oprela o stenu. Sledovala som striedajúce sa páry na parkete. Hala sa začala vyprázdňovať. Zostalo tu už len posledných 10 párov. Keď ohlásili naše číslo, chytila som Sama za ruku a spolu sme vkráčali do stredu parketu.
Spustila sa hudba a my sme začali tancovať. Bol to úplne iný pocit. Už sa na mňa nepozeralo nespočetné množstvo očí, ale len hŕstka súťažiacich proti, ktorým som bojovala o vrchné priečky rebríčka. Tanec som si naozaj užívala. Pri otočke som si všimla, že sa na nás pozerá Elise s Jeppem. Elise mi ukázala zaťaté päste na znak, že nám drží palce.

Posledná otočka, a koniec. Naraz sa halou ozval potlesk a mne sa ústa samé zvlnili do úsmevu. Uklonili sme sa a pustili na parket ďalší pár.

,,Boli ste super."-prišli za nami Elise s Jeppem.

,,Aj vy ste boli úžasný! Závidím ti tie tvoje otočky."-zasmiala som sa.

,,My už budeme musieť ísť. Zajtra sa uvidíme, však?"-usmiala sa Elise.

,,Áno, vidíme sa na odovzdávaní."-povedal Samo.

S Elise sme sa objali a rozlúčili sa.

Chytila som Sama za ruku a so smiechom ho ťahala k lavičke kde sedela trénerka s úsmevom od ucha k uchu.

,,Si v pohode?"-spýtal sa s úškrnom.

,,Prečo by som nemala byť?"-zasmiala som sa.

,,Neviem. Naozaj si v pohode?"

,,Áno, som. Samo som šťastná. Prvý krát čo som so sebou spokojná na 100%. Ešte nikdy sa mi to nestalo..."-povedala som.

Samo ku mne podišiel a tuho ma objal.

,,Nora,.. Som rád aj za teba. Lepšiu tanečnú partnerku som si nemohol želať."-povedal.

,,Ďakujem..."

Obliekli sme sa, vzali všetky veci a všetci traja sa vybrali k taxíku, ktorý na nás už čakal pred budovou.

Bolo asi pol ôsmej keď sme prišli na hotel.

,,Počkajte tu."-povedala trénerka a odbehla na recepciu,

O chvíľu sa vrátila.

,,Večeru sme nestihli. Môžete sa ísť najesť do mesta, ale choďte spolu alebo s niekým iným. A dávajte si prosím pozor."- povedala.

Pozrela som sa na Sama spýtavým pohľadom no ten sa len uškrnul. Vedel čo sa ho chcem spýtať..

,,Prepáč, ale už som sa dohodol s Natáliou."

,,Kto je Natália?.. Počkaj! Nehovor mi to!.... To je tá gymnastka čo sa ti páči. No jasne? Ona je tu?-pozerala som na neho s vypúlenými očami.

,,No, áno."-začervenal sa.

,,To je super."-usmiala som sa.

Rozlúčili sme sa pričom som sa na Sama veľavravne uškŕňala.

Vzala som tašku aj šaty a vyviezla sa výťahom na poschodie kde sa nachádzala moja izba. Prešla som dlhou chodbou a otvorila izbu. Nikto tu nebol. Položila som tašku na zem a šaty zavesila do skrine. Vyzliekla som si bundu a s výdychom si ľahla na posteľ.

,,Konečne."-povedala som sama pre seba.

Zavibroval mi telefón vo vrecku. Odomkla som ho a prečítala si novú správu.

Tomáš: Kde si?

Ja: Na izbe, pred chvíľou som prišla.

Odpoveď už neprišla.

Vtom sa opäť rozozvučal telefón na obrazovke sa objavilo Denisino meno a jej fotka z minulého leta, kde má väčšiu cukrovú vatu ako ona. Zdvihla som hovor.

,,Ahoj. No pekne ma ignoruješ."-povedala so smiechom.

,,Akože ignorujem?"-nechápala som.

,,Včera som ti volala či si v pohode a ani si mi neodpísala."

,,Mne nič neprišlo. Možno niečo so signálom."

,,No dobre, máš odpustené. No rozprávaj. Ako? Kde bývate? Už vieš koľkáty ste skončili?"-chrlila zo seba otázky.

,,No včera sme prišli až večer takže sme už nikam nešli. Mali sme voľno a mohli sme ísť do mesta. Ja som bola s Tomášom v čínskej štvrti. Dnes..."-rozprávala som no Denisa ma prerušila.

,,Počkaj! Čo?! Ty si bola s Tomášom sama v meste?"-spýtala sa šokovane a zároveň pobavene.

,,Áno, bola. Ja som vedela, že túto časť mám vynechať."-zasmiala som sa.

,,Dobre, dobre už budem ticho. Ale prajem vám to.."

,,Dnes ráno sme odišli na druhú stranu Paríža lebo spoločenské tance preložili na iné miesto. Tancovali sme 2 štandardné tance, 1 spoločný a zároveň vyhodnocovací, a napokon Výber."-povedala som.

,,Vy ste sa dostali do Výberu?"

,,Áno."

,,To je super."

,,A ty? Ako v škole?"-povedala som posmešne.

,,Choď do zadku. Matikárke zase prepína, ale inak pohoda.."-povedala a ja som započula cvaknutie dverí. Odrazu sa vo dverách objavil Tomáš so svojím typickým úsmevom a jamkami v lícach.

,,S ňou aj tak nič nespravíš. Zavolám ti zajtra, oki?"-spýtala som sa.

,,Dobre, ahoj."-rozlúčila sa a zložila. Položila som mobil vedľa seba a opäť sa pozrela na Tomáša.

,,A ty to čo chceš?"-zasmiala som sa.