Tanečníčka

KAPITOLA 35

,,Vypnite to, vypnite to preboha!"-zobudila som sa na rozčúlený výkrik Nikoly. Postavila som sa a snažila sa prísť na to, ako sa vypína budík, ktorý vytrvalo vyhrával z eminho mobilu. Tá však ďalej spala a rozruch okolo seba si vôbec nevšímala.

,,Sakra Ema vypni to!"-trafila Nikola Emu vankúšom do hlavy na čo som dostala nekontrolovateľný záchvat smiechu.

,,Dobre, dobre upokoj sa."-hovorila Ema zatiaľ čo sa silou vôle snažila rozlepiť oči.

Pochopili sme, že veľa času už nemáme tak sme sa rýchlo umyli, obliekli, pobalili veci a utekali na raňajky.

,,Dievčatá, meškáte."-prísne na nás pozrel tréner.

,,Prepáčte."-ospravedlňujúco sme sa na neho pozreli a išli k stolom.

Vzala som si tanier s raňajkami a sadla si za najbližší voľný stôl.

,,Ahoj, vzala si si všetky veci z izby?"-prisadla si ku mne trénerka.

,,Ešte šaty mám hore, ale zvyšok je všetko v taške."-ukázala som na tašku, ktorú som mala pri nohách.

,,Dobre. Spoločenské tance ako jediné presunuli z veľkej haly do menšieho štúdia v centre mesta. Pôjdeme tam metrom tak dúfam, že sa nestratíme."-povedala a v jej očiach som videla značné obavy.

Rýchlo som dojedla raňajky a utekala do izby pre šaty. Zvesila som ich z dverí, chytila za ramienko, zamkla dvere a privolala si výťah. Dole pred výťahom ma už čakali Samo aj trénerka.

,,No, toto nepôjde."-povedala s neurčitým výrazom.

,,Čo nepôjde?"-spýtala som sa.

,,Nepôjdeme metrom. Idem si na recepciu vypýtať číslo na taxislužbu, počkajte ma tu."-povedala a odbehla zháňať číslo na niekoho, kto by bol ochotný odviesť naše tri tašky a moje šaty bezpečne cez pol mesta.

       

*****

,,A sme tu."-povedala trénerka a zabuchla dvere na taxíku. Stáli sme pred veľkou starou budovou, do ktorej vchádzali húfy ľudí.

Vošli sme dovnútra kde sme sa hneď aj zapísali. Nižšia blondínka s milým úsmevom nás nasmerovala do šatní prezliecť sa a čakať kým sa dostaneme na rad.

Vzala som si svoju tašku so šatami a otvorila veľké biele dvere, za ktorými sa mali nachádzať ženské šatne. Hneď ako som vstúpila do miestnosti ma zachvátila jemná panika. Desiatky dievčat proti ktorým budem musieť tancovať nevyzerali ani trošku sympaticky.

Rýchlo som sa prezliekla a zdrhala zo šatní preč. Veci sme si odložili do skrinky a odišli sa rozcvičiť.

Po necelých troch hodinách čakania sme mali konečne odtancované a ja som si mohla spokojne vydýchnuť. Našťastie sme sa na rad dostali medzi prvými takže sme nemuseli dlho čakať. Na moje prekvapenie som ani nebola nervózna. Vždy som mávala strach a stres: čo ak to pokazím, čo ak zabudnem kroky, čo ak spadnem,... Tento krát sa však nič z toho nedialo z čoho som bola náramne šťastná.

,,Boli ste úžasný, som na vás hrdá."-vystískala nás trénerka hneď ako sme zišli z tanečného parketu.

Predrali sme sa cez dav nervóznych súťažiacich a sadli si na voľnú lavičku pri okne.

,,Dobre, teraz máte také 2 hodinky voľno, potom vás čaká ďalší tanec a niekedy okolo 17-tej spoločný a zároveň vyhodnocovací tanec. Od 12:30 do 13:30 máte obednú pauzu."-povedala nám trénerka a odišla.

Prezliekla som si šaty a zavesila ich do skrine. Zobrala som si hrubú šedú mikinu, ktorú som dostal minulý rok od Adama a sadla si naspäť k Samovi.

Vybrala som si z tašky mobil, v ktorom som si našla 2 neprečítané správy. Jedna bola od Tomáša a jedna od mami.

Tomáš: Dúfal som že sa tu uvidíme. Ema mi povedala že vás presunuli. Napíš mi, som zvedavý ako si dopadla.

Mama: Ako to ide srdiečko? Keď budeš mať čas, napíš mi.

Rozhodla som, že mame odpíšem až večer keď bude po všetkom.

Ja: Neviem ako som dopadla, to sa dozvieme až na odovzdávaní medailí, ale mám z toho dobrý pocit. Mám za sebou prvý tanec, ten bol najťažší. Ešte ma čaká jeden a potom záverečné kolo. Ak sa dostanem do Výberu tak možno ešte jeden-dva tance. A ty? Už si súťažil?

Odpoveď prišla o niekoľko minút.

Tomáš: My sme sa ešte nedostali na rad. Zatiaľ sa tu vrhá guľou a oštepom. Čo mi ukážeš dnes? :)

Ja: Nerozumiem otázke.

Tomáš: Sľúbila si mi predsa, že mi ukážeš všetky tvoje obľúbené miesta a včera som videl len dve. :)

Ja: Chceš obetovať biliard kvôli mojim obľúbeným miestam? :D

Tomáš: Poviem ti tajomstvo... Ja nemám biliard veľmi v láske :D

Ja: Aha takže takto.. Ešte si to rozmyslím, bude to prekvapenie :)