Short Stories

14.

„No tak Meg, len dnes, nič viac od teba nechcem."

Sklonila som hlavu a dovolila samej sebe pomaly sa nadýchnuť. Beth aj naďalej postávala predo mnou, jej čierne lodičky zapadali do hnedého koberca a dlhé nohy vytŕčali spod krátkej červenej sukne.

Zdvihla som hlavu a naše pohľady sa okamžite stretli. „No tak Beth, nenúť ma..."

V tej chvíli popadla dych a ruka jej vystrelila k hrudi. „Ja ťa nikam nenútim !" zhíkla a rozhnevane si prekrížila ruky na bielej blúzke, s obrovským výstrihom, ktorý dokonalo zvýrazňoval jej prednosti.

„Tak som to nemyslela..." zamumlala som a pohľad mi opäť padol na jej lodičky. Zvyčajne som jej nedovolila, aby mi po izbe behala obutá, ale dnes mala búrlivú náladu a ja som ju nechcela zbytočne provokovať svojou prehnanou poriadkumilovnosťou.

„Je mi jedno ako si to myslela," pohodila rukou, urobila krok dopredu a s hlasným povzdychom sa hodila ku mne na posteľ, ktorá pod jej váhou nepríjemne zavŕzgala. „Ide mi len o to Meggie, že odkedy sme tu, nerobíš nič, len si zavretá v tejto izbe a..."

Prerušila som ju svojim dobre vymysleným a hlavne vierohodným argumentom. „Bola som sa prejsť v parku."

Myslela som si, že sa Beth rozosmeje, ale ona namiesto toho zase len hlasno a iritovane vzdychla a ticho prehovorila. „Pozajtra začína škola, to vážne chceš stráviť svoj posledný voľný deň v posteli ?"

V hlave som mala jasnú odpoveď, to len istá časť mňa ma nútila slabošsky mlčať. A tak som si namiesto odpovede priložila dlaň na oči a z úst mi vyšiel neidentifikovateľný zvuk.

Beth však zanietene pokračovala. „Máš devätnásť, si na vysokej škole a jediné čo robíš je to, že chodíš na hlúpe prednášky, si neustále zatvorená v knižnici a ak ťa omrzia knihy si tu. Ja chápem, že si smutná..."

Vtedy som sa prudko vystrela, natiahla sa k nočnému stolíku po svoje okuliare a nasadila si ich na nos. „A ty si myslíš, že nejaká vysokoškolská párty to vyrieši!?"

Beth mĺkvo prikývla a následne vstala, aby mi opäť šliapala po koberci. „Uvidíš, že ti to pomôže. Zmena prostredia, nový ľudia a najmä zábava," pokrútila bokmi, akoby tancovala a ruka jej pritom vyletela dohora. „A mysli na všetkých tých krásnych a múdrych chlapcov, ktorí sa ti s mojou pomocou budú hádzať pod nohy."

Mlčala som a ona naďalej veselo krútila bokmi, keď si však všimla, že vôbec nereagujem, zanadávala a ruky jej ochabli pri tele. „Meg," zatiahla a vyslala ku mne jeden so svojich prosebných pohľadov, ktorým som nikdy nedokázala odolať. „Nemôže robiť všetko, čo ti ten idiot prikáže."

„Toto nie je o Adamovi," habkala som a ruky sa mi pritom nekontrolovateľne triasli. „Nič mi neprikazuje a ani nezakazuje."

Beth ma obdarovala pohľadom so zdvihnutým obočím a hneď nato aj pokrútila hlavou. „Tvoj Adam si teraz určite niekde užíva, zatiaľ čo ty tu sedíš a..."

Skočila som jej do reči. „Tak fajn! Fajn! Pôjdem! Idem! Len už nespomínaj Adama, dobre?"

Nemusela som povedať nič viac. Beth šťastne vykríkla, prstami naznačila zips cez pery a hneď na to sa opäť zaradovala. „Uvidíš, že táto noc ti zmení život!"

Beth som poznala od detstva, jej mama bola totiž najlepšou kamarátkou mojej mami a keďže sa neprestajne navštevovali, bolo celkom logické, že my s Beth skončíme rovnako. Najprv to začalo bábikami, následne školou, chlapcami a nakoniec sme spolu skončili aj na výške. Nikdy som však nechápala ako sme sa práve my dve stali kamarátkami. Boli sme totiž až extrémne odlišné.

Zatiaľ čo ja som trávila všetok čas pri knihách a seriáloch, Beth naháňala chalanov po kluboch a baroch, akoby sa nič nedialo.

Preto som chápala, že sa ma snaží dostať von.

„Bež do sprchy," posúrila ma, zatiaľ čo sa rýchlymi krokmi odobrala ku skrini, ktorú prudko otvorila a z úst jej vyšiel hlasný vzdych. „Ja tu pre teba zatiaľ nájdem niečo... vhodné."

~~~~~

„Môžeš mi povedať, prečo sme tu tak skoro?" zamrmlala som a zadkom sa oprela o chladné, kovové zábradlie.

Stáli sme totiž pred dverami klubu, ľudia sa tlačili pred nami aj za nami v dlhom rade a všetci sa búrlivo o niečom rozprávali.

Cítila som na sebe mnoho pohľadov a opäť ma pohltila stará dobrá neistota. Mala som totiž na sebe úzke čierne šaty, ktoré sa mi lepili na stehná a nesiahali ani po kolená. Okuliare nahradili očné šošovky a tvár mi pokrýval dokonalý mejkap, na ktorom si Beth dala veľmi záležať.

„Dnes je tu jeden koncert," mávla rukou, akoby to bola úplne bežná vec. „Tá skupina je dosť obľúbená, to preto je tu toľko ľudí."

Nepríjemne som sa pomrvila a ruky si prekrížila na prsiach. „Ešte stále môžem odísť, však?"

Beth sa vystrela až sa na chvíľu zakolísala na obrovitánskych opätkoch a strelila po mne nahnevaným pohľadom. „Ani sa neopováž, navyše..." potiahla ma za ruku, bližšie k vchodu. „Sme tu."

Hneď na to sme sa ocitli pred jedným z vysokých SBSkárov, ktorý si nás váhavo poobzeral. Hneď ako mu však pohľad padol na Beth, tvár sa mu roztiahla do širokánskeho úsmevu.

„Ahoj Kyle," pozdravila ho a venovala mu rovnaký široký úsmev akým obdarovávala väčšinu chalanov. Kyle ju odzdravil a pohľadom zastal na mojej tvári. Na chvíľu sa na mňa neústupčivo díval a nakoniec sa zase pozrel na Beth.

„Mladšia sestra?" spýtal sa a rukou pokynul, aby sme vošli popri ňom až dovnútra. Beth neodpovedala, len sa hlasno rozosmiala a rukou mu prešla po svalnatej hrudi, ktorú zdobila strieborná retiazka. Už som sa na to nemohla dívať, preto som sklonila hlavu a pomaly odkráčala až dnu.

Celkom ma prekvapilo, že sa Beth tlačila za mnou a jej tvár ešte stále zdobil široký úsmev. Keď som zastala, svoju ruku omotala okolo mojich pliec a druhou pohodila dopredu.

„Vitaj v Cosme."