Short Stories

19.

„Ty nemáš právo mi rozkazovať, si predsa u mňa doma!" piskľavý hlas mojej sestry opäť prerušil dokonalý spád deja, ešte dokonalejšej knihy, ktorú som práve zovierala v ruke. Napravila som si vlasy, pokrútila hlavou a hlasno vzdychla, uvedomujúc si, že ma táto situácia začína unavovať.

Keď však domom na chvíľu zavládlo ticho sama pre seba som sa usmiala a zase sa ponorila do napínavého deja.

Rozprávala potichu a zamyslene, akoby mi prezrádzala tajomstvo. Naklonil som sa k nej a náhle ma premohol pocit, že sa musíme pobozkať, že by sme sa mali pobozkať, hneď a zaraz, na tejto zaprášenej, prepálenej oranžovej pohovke s desaťročiami nazbieraným prachom. Mal som to urobiť. Mal som sa k nej ďalej nakláňať, až kým by som sa tvárou nedotkol jej nosa v tvare skokanského mostíka. Mal som pocítiť jej mäkké pery. Mal som. No v tom sa odo mňa odtiahla.

„Nie," povedala a ja som nevedel, či prečítala moje bozkom posadnuté myšlienky, alebo či si sama nahlas odpovedala. Odvrátila sa odo mňa a slabučko, akoby pre seba, povedala : „Ježiš, nebudem jednou z tých, čo len posedávajú a rozprávajú o tom, čo by chceli robiť. Ja to urobím. Predstavovať si budúcnosť je tak trochu nostalgické."

„Čo?" opýtaj som sa nechápavo.

„Nechápem aký je tvoj problém!"

„Môj problém si ty!"

„Nehovor!"

„Hovorím!"

„Aghr !" vykríkla som a chrbtom dopadla na mäkký matrac. Kniha mi s pádom, vypadla z ruky a skončila niekde podo mnou.

„Mal by si si dávať pozor na to, čo hovoríš! Začínaš ma unavovať!"

Ďalší krik, ďalšie nadávky.

„Si len žiarlivá, pretože tam pozvala mňa a nie teba!"

Chyba Matt, moja sestra neznáša, keď jej povieš, že je žiarlivá.

„Takže ja som žiarlivá!"

Jedna nula pre Lily.

„Ale no tak Em, vieš, že som to tak nemyslel."

Chyba číslo dva, nikdy nič neľutuj nahlas.

„Strč si niekam svoju ľútosť!"

„Chcel som ti to povedať, pred tým, než tam pôjdem, aby si sa to nedozvedela od niekoho iného, ale ako vidím, bola to chyba!"

Ou. Zatvorila som oči a predstavila si výraz sestrinej tváre. Určite je celá červená, v očiach sa jej odráža hnev a vlasy jej stoja dupkom. Čisto hypoteticky.

„Takže ty ideš na nejakú party, na ktorú mňa mimochodom nepozvali, len pretože ťa tam pozvala Sophia ?"

Aj Matt bol určite celý červený, ale on naopak od mojej sestry skôr od nervov, alebo hanby.

„Vieš čo Matthew ?"

Došli sme do štádia -použijem tvoje celé meno, nech vieš, aká som skutočne nahnevaná.-

„My dvaja sme skončili!"

Po tejto vete (ktorú u mňa doma môžete počuť naozaj často) sa domom rozniesli dva výkriky naraz.

„To mi nemôžeš urobiť!" z toho som usúdila, že ide o Matta.

A

„KONEČNE!" od môjho otca.

Keď Aljaška Youngová sedí s prekríženými nohami na sviežom zelenom ďatelinovom záhone, hľadá štvorlístky, nakláňa sa dopredu a v jej značne veľkom výstrihu sa trbliece jej svetlá pokožka, je jednoduchým faktom stavby a vnútorných pochodov mužského tela, že je úplne nemožné pridať sa k hľadaniu ďateliny.