„Je to len bunda! Nechápem prečo ťa to štve!"
Cítim na sebe jeho intenzívny pohľad, chladné oči, ktoré sledujú každý môj pohyb. Chcem vytrhnúť ruku z jeho zovretia, no zároveň chcem, aby ma neustále držal.
Tak ako doteraz.
Pokope.
„Nechápeš to," vzdychnem a druhú ruku si priložím na hruď, kde ma páli celkom neznáma bolesť.
„Je. To. Len. Bunda," zasyčí a pritiahne si ma o čosi bližšie. Takmer sa dotýkame čelami, ale na tom.. na tom nezáleží.
Nie teraz.
Z pier sa mi drie výkrik, ale radšej ho potlačím a zatvorím oči, ktoré ma štípu od trápnych sĺz. Túžim potom, aby ma chápal, aby to videl, aby nebol tak hlúpy, ale všetci sú. Každí jeden chalan je istým spôsobom hlúpy.
„Vieš čo pre nás dievčatá znamená, keď nám chalan venuje svoju bundu?" šepnem a moje oči natrafia na tie jeho. Díva sa na mňa cez zúžené obočie, stratený výraz, nechápavú grimasu.
„Je to len bunda. Bola jej zima."
„Pamätáš si, keď sme boli spolu prvýkrát v parku?" spýtam sa, takmer šepky a keď váhavo prikývne, pokračujem. „Triasla som sa od zimy. Drkotali mi zuby a ty si tam len sedel, držal cigaretu a niečo zaujato rozprával."
„Nemohol som ani len tušiť, že ti je zima!" zvreskne a jeho zovretie na mojej ruke sa úplne vytratí. Váhavo totiž odo mňa odstúpi a pohľadom sleduje moju tvár. Už si ani neuvedomujem ako sa tvárim, či plačem, či sa usmievam, či vôbec niečo cítim.
Je mi zima, ale to je jedno, lebo jeho bundu má ona.
„Záleží ti na nej," vyslovím a usmejem sa cez slzy.
Nepovie nič. Nič. Ani len jedno slovo. Iba skloní hlavou, bielou teniskou odkopne drobný kamienok a hlasno zanadáva.
To celkom stačí na to, aby som pochopila, že mám pravdu.
„Vidíš?" zasmejem sa, ale od toľkých pocitov, ktoré sa na mňa tlačia, nedokážem dýchať. „Záleží ti na nej," zopakujem a hlas sa mi nepatrne zachveje.
Už sa to nedá vrátiť späť. Stojím pred ním, no cítim ako sa vzďaľuje. Akoby tu už ani nebol.
Je s ňou.
Kdekoľvek. Len nie pri mne.
S ňou.
„Je to len jedna hlúpy bunda," zavrčí a oboma rukami si frustrovane zatiahne za konce vlasov.
Chcem ho upokojiť, chcem sa schúliť na jeho hrudi, chcem ho pobozkať, ale viem, že on to nechce.
YOU ARE READING
Short Stories
RandomZbierka jednodieloviek, pocitov, úvah a všetkého čo raz mohlo byť a asi nikdy nebude. Cover by @DiaFox