Temnota Bieleho Svetla |POZASTAVENÉ|

Časť 8.- Pripravení, pozor, kry sa!

,,Takže ju mám prijať? To mi chceš povedať?" nechápavo na mňa pozerá už hodnú chvíľu. Zrejme nepochopil, prečo som tu. Alebo si neuvedomuje vážnosť situácie, do ktorej nás dostal.

,,Ak jej ju nevrátiš, zomrieme. Nemáš ani len tušenia, čo spravila tým ľuďom na jej planéte. Je tam chaos. Nemáš tušenia, čo si vytvoril, však?" spýtam sa ho. Mal by som sa ho báť, predsa len, je to pán pekla, no nejako mám potrebu ho prinútiť k tomu, aby sa mohla Constantia vrátiť späť k sebe do tela. Sama ma poverila svojou záchranou. A ja ju zase musím mať späť.

,,Synu, chápem, čo mi vravíš a tiež viem, čo spravila s vlkolakmi. Ostatné bytosti tam sú riadne vystrašené, to viem tiež. Rád by som jej pomohol, no už nemám ako. Neuvedomil som si, koľko sily mala predtým, než som z nej spravil Morganu. Keď som jej dal silu pekla, Morgane, ona už dávno bola silná až moc. Videl si. Vždy, keď počúva svoju najtemnejšiu stránku, robí niečo príšerné. Uvrhla tie duše vlkolakov do pekiel a sama sa spravila ich alfou. Áno, bola pohryzená, no to, ako potlačovala svoju stránku vlka, ju samu zabíja. Ak jej vrátim svetlú stránku, nemyslím si, že to vydrží. Pri živote ju drží len to zlo." Zvesí ramená a porazene si pretrie spánky. Čierne dlhšie vlasy mu padnú do tváre a na svojom kresle už nevyzerá ako vládca pekla, skôr ako otrok.

Mozog mi pracuje na plné obrátky, snažím sa vymyslieť iný záver, aký mi predostrel Lucifer.

,,Nie je iný spôsob, ako ju, teda nás, zachrániť?" spýtam sa už riadne nervózne. Akokoľvek si to predstavujem, koncom je vždy jej smrť alebo naša.

,,Tu nie. V pekle som prehľadal každý kút, prisahám, nič som nenašiel. S Raziellom nie som priateľ, preto som si myslel, že niečo nájdeš hore ty. Keď si však prišiel, naše šance sa rapídne zmenšili." Pohľad na Lucifera v takomto stave ma prinútil premýšľať o našej nesmrteľnosti. Ona môže mať akúkoľvek zbraň, my máme obmedzené počty.

,,Čo kríženci?" napadne ma.

Lucifer sa len horko zasmeje. Zdvihne hlavu ku mne, jeho modré oči sú unavené a tvár má strohú.

,,Chlapče. Kríženci sú silní, uznávam, avšak nikdy nemali zbrane silnejšie ako peklo či nebo. Veria v povery a navyše, kto zabije kríženca, je pre nich nepriateľom číslo jeden. V pekle by si ich mohol pár nájsť. Otočia sa ti chrbtom, keď ťa uvidia a neprehovoria, ani keby si ich mučil." Pozrie niekam do diaľky.

,,Pane, už je to tu." Dvere rozrazí Dorian, celý vystrašený. Lapá po dychu a oči mu div nevypadnú od ľaku.

,,Vidíš synak, už je to tu. Ideme bojovať proti nej. Dám ti radu. Ver, že je len jedna a porazíme ju. To je to jediné, čo nevie, že máme. Vieru." zahlási s pokojom Lucifer, postaví sa zo svojho stola a prejde ku mne. Potľapká ma po pleci. On a vieru? V čo?

,,V záchranu a ušetrenie, synu." povie a naposledy sa na mňa usmeje. Prejde okolo mňa a Doriana do dlhej chodby.

,,Dorian, zvolaj všetkých. Armády snáď už čakajú." zakričí, ani sa naňho nepozrie a zmizne. Dorian s hrôzou v očiach pozrie na mňa.

,,Nech pri nás stoja všetci anjeli." povie a vyparí sa.

,,Ani tí nebudú stačiť." poviem do ticha. Keď odídeme, rozpúta sa boj. Peklo ostane bez vládcu. Keď ho zabije... ani nechcem pomyslieť. Možno však naozaj nie je také silná, ako vyzerá. Je možné, že by sme ju porazili? Veď, ako povedal sám Lucifer, je len jedna. Mala by to byť hračka. Alebo je to len klam? Chce, aby sme si mysleli, že je neškodná? Možnože len skrýva jej pravú tvár a možno ju už nemožno zachrániť pred samou sebou. Pred temnotou.

+x+

Už len čakám na tých tupcov. Vrie to vo mne, sama chcem smrť. Je to ten pocit v celom tele, som napätá a na jazyku už cítim chuť krvi porazených. Chuť víťazstva. Poslala som správu. Bolo to úžasné a chcela som viac toho. Zabila som nevinného. To bol jasný výstrel do temnoty. Nastokla som jej hlavu na kôl. Predtým som ju mučila, vrieskala. Och, ten jej krik! Priznávam, že už len spomienky na ten pocit ma celú rozpaľujú. Celé jej telo je všade po mojom pozemku.

Už o chvíľu. O chvíľu ukojíš svoju túžbu po krvi.
A zase má pravdu. Vie, čo chcem a vie, kedy to chcem.

Keď nezačnú oni, začnem ja! Nebudem viac čakať na to, kým prídu bojovať sem. Ja ich sem volám.

+++

So slzami v očiach sa prizerám, ako sa tí nebeskí vojaci chystajú. Je tu zhon. Nečakane vyslala správu. Raziell všetkých zháňa, pričom už ani on nemá svoj kľud. Tušia, o čo tu ide, no nevedia to presne. Chcela som im to povedať, no nikto ma nevidí. Nevidia, lebo nechcú. Len Vindi ma videl. On po mne túžil a stále túži. Nemôžem im teda pomôcť. Neviem, prečo mu to Boh nepovedal. Možno, že o tom ani nevie. Mne to povedali. Neboli z neba, neboli z pekla a ani zo Zeme. Boli to zabudnutí bohovia. Len oni to vedia. Inak by som si to vysvetliť nemohla.

Nechcem tu byť, keď mi idú zabiť telo. Nechcem tu byť pri tom, ako budú umierať nevinní a peklo s nebom pôjde proti temnote. Keď sa na ňu pozriem, už nevidím modré oči, ale prázdnu temnotu. Nevidím krásne telo pokryté jazvami od boja, vidím telo pokryté čerstvými ranami, ktoré sa nikdy nezacelia. Keď sa jej pozriem do tváre, vidím jej úškľabok, po celý čas. Usmieva sa, pretože vyhráva. Vzala si, čo bolo moje a nechce to pustiť.

Chce vojnu medzi nebom a zemou, chce, aby na Zemi vypukol chaos. Chce to, túži po tom. Jej priatelia prevtelení do ľudí ju poslúchajú. Nikto nemá tušenia, kto vlastne sú. Myslia, si, že sú to vlci, poslušní vlci. Nie je to tak. Sú to jej temní stúpenci. Jacob, môj Jacob sa drží, pretože to nebola ona, kto ho vrátil späť. Ale aj on má v sebe temnotu. Keď som videla ju a jeho v mojej spálni, chcelo sa mi plakať. Tak strašne túžil po mne, až sa vrhol za temnotou, len aby ma mal. Šiel však zlým smerom.

Lucifer spravil zlý krok. Vzal život a jeden dal. Otvoril Bránu, ktorá vedie temnejšie ako do pekla. Preto som to ja. Porušila som pravidlá, odomkla som zámok a on mi len pomáhal. Nevedeli o tom, toto bolo staršie ako samotný Boh. Toto bolo pred ním. Vtedy na Zemi panovala ona. Nikto jej inak nevraví. Len Temnota. Mala veľa priateľov, pretože to zlé sa vždy šíri rýchlejšie, než to dobré. A teraz... Znovu sa chystá k moci. Tentokrát to však už nikto neprežije. Ani Zem. Ani nebo, či peklo. Zostane len ona.

+++

Mračná sa zbiehajú nad rozpadnutým chrámom. V okolí niet živej duše, všetci sú mŕtvi. V sále sedí sama Temnota so svojimi priateľmi prevtelená do úbohého anjela. Obrovskí vlci sa krčia pri jej tróne, na ktorom už len ťažko obsedí. Havranie vlasy jej poletujú vo vetre, ktorý sa votrel do chodieb cez diery v stenách. Oči jej horia nedočkavosťou. Nemôže sa dočkať chvíle, kedy konečne uvidí peklo a nebo. Kedy konečne vytvorí nový vek sveta.
V ruke drží meč, čierna stuha jej pokrýva ruky. Skrýva znaky, ktoré ju odcudzujú za jej činy. Telo jej pokrýva brnenie nie ľahšie ako ona sama. Netrpezlivo čaká na svojich nepriateľov.

Len jediný človek v miestnosti je nerozhodný. Jacob, ktorý má strach. Cez ten kožuch a myseľ ovládanú ňou ešte stále cíti. Cíti jej prítomnosť. Akoby bola s ňou. Jeho anjel strážny. Jeho Constantia.