Mladá fotografka

#7

Lucas

S úsmevom som dopísal správu Ann a začal pomáhať chalanom. Ostávali už len posledné veci a mohli sme nasadnúť a odfrčať domov. Môj úsmev si však všimol Nikolaj a poznamenal: ,,Čo sa tak usmievaš? Azda na tebe nechala tá Ann taký dobrý dojem?"

Jasné, on si vždy všetko všimne. Všetko na ostatnom len seba a ženy rieši inak ako my ostatní stačí mu baba na jednu noc po prípade týždňoví románik ,ktorý trvá do ďalšieho koncertu.

"Vieš, kámo, je sympatická a fakt sa mi páči. Na tom nieje nič zlé,predsa? Aj ty si niekoho nájdi už konečne!" zvážnel som keď som videl ,že mi neverí.

"Omňa sa neboj! Ani mňa to už nebaví," dvyhol ruky keď videl ,že na srandy dnes niesom.

Veci sme odniesli do našej skúšobne. Teda do miestnosti ,ktorá mala všetko aby pre nás splňala skúšobňu bola to miestnosť v zadnej časti bytovky ,kde niekedy bol obchod pod bytmi. Všade máme napchatú akusticku penu aby sa susedia nesťažovali čož sa zatiaľ nestalo a tiež aj gauč a nejaký ten stôl. Šiel somnou aj Dalibor. Dalo je môj kamarát z detstva býva na tej istej ulici a naši rodičia sa veľmi dobre poznajú. Je jediný ,ktorý vie o všetkých mojich románikoch a ja zase viem a všetkých jeho nočných flámoch. Dala, som vysadil o pár domov nižšie od toho nášho a potom len zaparkoval v garáži vedľa auta otca, doma pozdravil rodičov ,ktorý niečo pozerali v telke a šiel si dať sprchu a zaľahnúť.

Ann

Ráno som zaspala do školy. Moja triedna učiteľka mi to určite neodpustí. Keď som otvorila oči a siahla po telefóne pretože sa mi nezdalo ,že by bolo ešte málo hodín zistila som ,že som už najmenej mala stáť na zastávke a čakať autobus. Čím skôr som zobudila oca,obliekla sa,spravila si desiatu, namaľovala sa a chcieť nechcieť som musela ísť s ocom. Do školy ma pustili až na druhú hodinu, vraj si mám kúpiť budík a nie vyrušovať niekoho počas vyučovania. Po vstupe do triedy namňa nechápavo pozreli moje spolužiačky Pavla a Karin.

"Kde si do teraz bola? Azda si s Lucasom preflámovala celú noc a zaspala si?" vyvaľovala namňa oči Karin.

"Z tvojich predpokladov je pravda len to posledné." odfrkla som si,vytiahla knihy na Slovenčinu a hodila tašku pod lavicu.

"No ták, hovor Ann" prosila ma Pavla.

"Ale čo vám mám povedať?" nechápala som.

"Neťahaj nás za uši Ann," znerváznela Karin.

"Nič extra sa nedialo. Prišiel pomňa,po ceste sme skončili na caffe teda on skočil ja som si dala čokoládu aby ste netvrdili ,že niesom presná. Potom sme šli do klubu. Koncert bol premňa pracovný fotila som ich,tak sme sedeli a debatovali a potom som šla domov," pozrela som nanich.

"Neverím ,že nepadla pusa! A ,že ti nevenoval pesničku! A ,že ste sa nemohli odlepiť od seba keď ste sa lúčili," zasnívala sa Karin.

"Zas veľa preháňaš. Áno, pusu som dostala na líce. To však bolo všetko,príde mi veľmi milý a láskavý. Otvoril mi dvere,predstavil ma kamarátom, chytil ma za ruku ale netlačil namňa. ," a dodala som,"uvidíme či sa ešte ozve."

Ďakujem, že aj keď som to nepísala nazbierali sa už skoro 450 videní. Hrozne ma to teší. Nepísala som lebo nebol čas a ani chuť. Budem sa snažiť písať už častejšie ale nebojte sa neprestanem. Dnes to už je aj z pohľadu Lucasa aj keď mi príde pohľad dvoch osôb taký zvláštny niesom spisovateľka a tak si budem robiť so svojim príbehom čo chcem<3 prosím komentár alebo hviezdičku ak ste to dočítali až sem.