Myšou som stisla to červené tlačítko "x" v pravom rohu svojho počítača. Potom ho už len uspala tak ako nám to kázal náš učiteľ grafiky Johny. Celým menom Johny Mendes. Bol odomňa o 11 rokov starší čo mu ale vôbec nevadilo a po každej hodine ma pozýval na večeru. Ako vidím bude to tak aj dnes pretože sa pozrel namňa a od svojej bielej tabule ,ktorá je zavesená na stene tak aby sme všetci na ňu od počítačov videli vyktočil kumne. Dala som hlavu dole a robila sa ,že si dávam do poriadku veci na stole čo tak nebolo. Už dávno som ich mala pripravené a stačilo ich zobrať a odísť z učebne.
"Ann, čo robíš dnes večer?" chytil mi ruku a začal s tou otrepanou frázou aj keď vie ,že namňa neplatí.
"Budem vo svojej posteli s čajom v ruke snažiť sa upravovať staré fotky presne podľa toho čo si nám dnes ukázal." chcela som mu zalichotiť a dať najavo ,že ani dnes mu to nevýjde.
"Čo ak by som ťa pozval na večeru? A pri nej ti pomohol s úpravou? Ukázal by som ti viac vecí v programe a aj to čo budeme preberať na ďalšej hodine." oprel sa o lavicu a zložil si ruky tak ako to robia starý chlapi ak chcú zaujať ženu vo svojom veku ,ktorej už tikajú biologické hodiny. Ja však k tým ženám nepatrím je mi ešte len 16.
To by som ale mohla prijať a na ďalšiu hodinu neprísť s tým ,že už to dávno viem, preblesklo mi hlavou hneď keď to dopovedal. To by som ale musela prijať tú večeru a stráviť s ním večer je nemyslitelné.
"Ďakujem ti za ochotu. Ale dnes večer určite nie a ani ten ďalší a potom ďalší. Nesnaž sa už. Nemá to totiž cenu" pri druhej vete som sa strašne nahnevala. Nedošlo mu ešte ,že to nemá cenu? Ráznym tónom hlasu som mu to zdôraznila. Dúfajuc ,že to pochopil. Konečne som si zobrala učebnice,perá a zošity z lavice a odišla.
------------------------------------------------------
Ak výjdete z našej učebne, zavriete dvere ste na dlhej chodbe ,ktorá je dlhá až tam kam dovidite. Chodba je tiež dosť úzka, máte šťastie ak tam nikoho nestretnete a ak niekto nesie nejaké krabice ste bez šance neprejdete okolo neho ak vážite viac než 50kg a vaše proporcie sa nezhodujú s tými ,ktoré je potreba pri modelingu. Zavrela som dvere, pustila kľučku a v tom domňa niekto nazaril. Nedávaš pozor? Preboha? bolo prvé čo mi napadlo keď som ho zbadala. Vysoký, modrooký,kučeravý chalan sa namňa pozeral ....
Ahojte, príbeh píšem už po 2x a to preto ,že som ho prvý krát nejako vymazala neviem ako ale proste už tu nieje. S písaním začínam takže ak by ste mi chceli nejako poradiť alebo kritizovať kľudne. :)
ESTÁS LEYENDO
Mladá fotografka
RomanceAnna (Ann) je 16 ročné dievča ,ktoré je zamilované len do svojho fotoaparátu a ponorená do grafiky svojich fotiek. Ann je tiež hlavná postava môjho príbehu ,ktorú som stvorila vo svojej fantázii. Ann sa stretne s chlapcom ,ktorý miluje však niečo úp...