Mladá fotografka

#2

"Nedávaš pozor? Preboha?" bolo prvé čo mi napadlo keď som ho zbadala. Vysoký, modrooký,kučeravý chalan sa namňa pozeral .... nechápavím pohľadom. Asi tu bol nový ako som zistila hneď po prvom pohľade na neho. Trochu som ho asi vrátila to reality vysokým tónom hlasu.

"Fakt mi prepáč, prosím. Hľadám kanceláriu mojej mamy. Som tu prvý krát a nemám ani tušenia kadiaľ mám ísť," prehovoril hrubím mužným hlasom ,ktorý mu pridal ešte viac šmrncu. Preblesklo mnou : "Asi by som sa ho mala opýtať na meno jeho mamy ale ani ja nemám tušenie ako táto budová vizerá. Poznám tak max. cestu sem do učebne a naspäť von.

"Rada by som ti pomohla," hlas sa mi zasekol keď som sa mu v tom prvý krát pozrela do očí a snažila sa dať v hlave do kopy nejakú rozumnú výhovorku než tú ,ktorú som v nej mala. Pri čom bola ešte aj pravdivá ,"lenže ja to tu tiež veľmi nepoznám. Skús sa opýtať upratovačky alebo niekoho kto pôjde okolo. Niesi prvý,lebo to som bola ja, a ani posledný ,ktorý tu zablúdil." Zasmial sa a jeho smiech vyčaril úspev na tváry aj mne. Najprv mi bolo trápne čo som povedala a hneď som to oľutovala ale potom som si uvedomila ,že som ho vlastne rozosmiala a zamyslela sa nad tým čo je krajšie či jeho hlas alebo jeho smiech po ,ktorom mu na tváry ostal úsmev.

"Ako sa voláš?" položil mi otázku ,ktorú som nečakala. Myslela som si ,že sa otočí a pôjde ďalej ale ON chcel vedieť moje meno. Čo ma dosť prekvapilo.

"Ann, celým Ann Vias," vyšlo zomňa a rýchlo som doplnila:" a tvoje meno?"

"Lucas Tavol, teší ma Ann," povedal a zase sa usmial. "Ja som tu preto lebo hľadám svoju mamu a ty si tu prečo?" dodal.

"Ja tu chodím na nudný kurz grafiky ,ktorá mi pomáha pri mojom koníčku čo je fotenie. Teraz sa nám skončila hodina a potom idem už len domov," odpovedala som mu na jeho otázku. V tom ale zazvonil mobil. Hrala pesnička od The Vamps - Somebody To You ,ktorá je moja obľúbená od nich. V podvedomí som si ju začala spievať a on tiež až kým nedvyhol.

"Mamka, som už na ceste. Hľadám to tu ale cítim ,že som už blízko o chvíľu budem pri tebe," povedal do telefónu potom len počúval čo hovorí osoba na druhej strane a zase povedal:"dobre, neboj sa omňa. Mám len malé meškanie pretože tvoja kancelária je na druhom konci sveta." Zase len počúval a potom povedal"áno, aj ja teba. Ahoj!" Zložil a otočil sa kumne. Prekvali ma hneď dve veci to ,že oslovil svoju mamu mamka a to ,že jej povedal ,že ju ľúbi alebo má rad predomnou bez toho aby sa zahanbil. Ja by som to asi pred žiadným chalanom svojej mame do telefónu nepovedala. Mám ju síce rada ale malú štipku trápnosti by som v tom cítila.

"Tak ja už musím ísť. Mám nedočkavú mamu ,ktorá potrebuje pomôcť s haraburdimi v pracovni a ja tam nesmiem chýbať. Tak Ahoj, určite sa tu ešte uvidíme"

"Ahoj, to dúfam budem tu po tebe snoriť," zavtipkovala som druhý krát a on sa zase usmial a zakýval mi. Pobrala som sa pomali domov. Kde som už len klesla do svojich perín a zaspala.

Pokračovanie je tu! Prosím píšte komentáre ako sa vám to páči. :)