Je presne 18:00 a ja som konečne doma. Otec ako vždy je ešte v práci a ja si musím čím skôr dať sprchu a spraviť zo seba človeka. Celý deň som rozmýšľala či to dnes večer je vlastne rande veď sme sa videli len na 10 minút a na Facebooku sme si vymenili tiež len pár správ. Čo ak si nebudeme mať čo povedať? Možno to celé skončí fiaskom a budem za strapku. Sú tieto moje stavy normálne? Dúfam ,že áno. Ráno keď sme si písali som si priala aby bolo aspoň 18:30, v škole do obedu som zas mala chvíle nadšenia a chvíle strachu a teraz to už prešlo do úplného strachu. Radšej dám tu sprchu...
Áno, darí sa mi vynikájuco maskaru mám na všetkých palcoch a s linkou ani nezačínam. Už si len dám jemný lesk a vzdávam to. Hodím na seba deravé rifle ,ktoré sú teraz IN a na vrch čierne voľné tričko ,ktoré má na sebe motýliky. Do tašky k foťáku si hodím telefón,nejaké money, pre istotu ešte pribalím jeden objektív a druhú baterku nabitú na 100%. A už fakt letím na roh tej ulici.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ešte stále to stíham je len za minútu 7. Hm, kým tam dojdem bude tak 7:03 ale to nevadí, trochu si počká. Už som tu a nevidím ,žiadne auto ,ktoré by šlo okolo a vodič by sa tváril ,že som tá ,ktorú hľadá. Okrem auta zaparkovaného tak trochu ďalej ,žeby mal Audi??? Bliká namňa zastanem a pozriem sa bližšie. Tak asi to je on keď už namňa aj trúbi.
"Ahoj, prepáč nebola som si istá ,že si to ty," spravím sa zas za nechápavu.
"To nevadí nasadaj," usmeje sa a otvorí mi dvere a potom ich zamnou zavrie.
"Čakáš tu dlho?" opýtam sa a on už štartuje. Keď som si sadla do nosa mi udrela príjemná nie sladká ani slaná vôňa taká ktorá sa vám zapáči ale nepoznáte ju a voňali by ste ju deň a noc.
"Ani nie asi tak 10-15 minút," zas sa na neho pozriema on vyčarí úsmev,"tak môžme ísť?"
"Jasné," odpoviem s úsmevom.
Ja viem ,že som tu už strašne dlho nič nepísala. Chcela by som ale začať znova a tento príbeh rozpísať aby ste mali šancu vedieť ako bude pokračovať. Tak ako som písala predtým ak nájdete chyby alebo niečo čo by mi pri písani pomohlo napíšte mi to. A ak ste si nečítali príbeh tak prejdite na začiatok a prečítajte si ho. Za hodnetenie a komentár som vďačná :)
KAMU SEDANG MEMBACA
Mladá fotografka
RomansaAnna (Ann) je 16 ročné dievča ,ktoré je zamilované len do svojho fotoaparátu a ponorená do grafiky svojich fotiek. Ann je tiež hlavná postava môjho príbehu ,ktorú som stvorila vo svojej fantázii. Ann sa stretne s chlapcom ,ktorý miluje však niečo úp...