Mladá fotografka

#11

-ráno-

Budík mi zvoní o 7:05 ,potom 7:10,potom 7:15,potom 7:20,potom 7:22 a 7:25 ho chytím do rúk a pozriem sa koľko je hodín ako strela vyletím z postele. Začnem na seba obliekať prvé čo vidím v skrini, v kúpelni si dám len maskaru a umyjem si zuby a v kuchyni si rýchlo namastím rohlík s nutelou. Je 7:45. "Fú," poviem si ešte stíham na postelný autobus do školy a na ten doletím ledva ledva.

"Tak vrav!" vyletí namňa Karin hneď keď si sadnem do lavice vedľa nej. Paula dnes nieje v škole a tak to vidím na spovedanie len od Karin.

"A o čom prosím ťa?" nechápem.

"No, veď o tej SMS a o tom rande čo si včera mala s tým no ako sa volá?" odpovie mi.

"Aha, Lukas! Hovoríš to ako keby som každý večer chodila s iným. Dobre vieš ,že je prvý ,ktorý si ma vôbec všimol," prekrútim očami.

"Prepáč, viem to a preto sa hneď pýtam na neho," vraví.

V tom zazvoní a mne odľahne. Nemusím jej rozprávať všetko čo včera bolo. A vlastne? Úplne som zabudla ,že ja vlastne s niekym chodím. Otvorím telefón a pozriem sa na tú SMS zo včerajška:

-ďakujem za dnešné rande;) dobrú noc princezná

Iba sa usmejem a začervenám. Do triedy vojde matikár ,ktorý vôbec nieje zaujímaví a jeho hodiny su nudné. Nedá sa nič robiť musím si vybrať zošit a peračník a počítať. Telefón si položím vedľa seba po 10 minútach sa rosvieti:

-dobré ráno ,princezná pekný deň ti želám!:*

On vie ako mi vyčariť úsmev na tvári. Všimne si to aj Karin: "Nevyhneš sa tomu! Chcem vedieť čo sa včera stalo a aký je!"

"Čo aký je?" pýtam sa sama seba. Ani sama neviem. Nemám ho s kým porovnávať ešte som s nikým nechodila a tak neviem čo mám od neho čakať. Viem však, že je strašne pekný,milý a jeho pery chcem vlastniť do konca života aj keď som ich cítila len 2x jeho bozk na rozlúčku bol ako bozk na popravu. Dúfam ,že dnes večer sa zas stretneme a vyhneme sa Sturbacksu nechcem zas vidieť tú Moniku.

"Slečna Ann, dávajte pozor! Ste na hodine matematiky. Všetko to čo je vonku nechajte vonku a dávajte pozor!" vravím ,že ten učiteľ matematiky je tak nudný.

Zazvoní na koniec hodiny a moje vykúpenie menom prestávka je tu. "Tak vrav! Ja chcem počúť všetko! Úplne všetko!" začne Karin ešte kým nevíde matikár z triedy.

"Joj Karin, nič. Dali sme si Sturbacks,potom sme šli k rieke čo je neďaleko veď vieš chodíme tam niekedy aj spolu,rozprávali sme sa tam a potom ma odviezol domov." skrátim to.

"A to je všetko? Nič viac? Tomu neverím Ann vrav pravdu!" povie tvrdým hlasom.

"Tak dobre. Pri vode mi povedal ,že ma miluje a pobozkal ma a včera poslal SMS na dobrú noc a ,že som jeho princezná," začervenám sa.

"A teraz keď ti svietil mobil? Aj to bolo od neho?" opýta sa.

"Áno, to bola zas SMS princeznej na dobre ráno. Ah! Karin znie to tak rozprávkovo až neverím ,že som tou princeznou ja," poviem.

"To nevadí Ann, to tak býva keď sa zamiluješ," usmeje sa namňa. Je to fakt tak? Cíti sa človek presne takto keď má pocit ,že ho niekto ľúbi a ,že naňho niekto myslí a ,že na ňom niekomu záleží? Tak to chcem tento pocit zažívať donekonečna.

-------

Po škole som hneď letela domov. Nemala som náladu ísť na kávu s Karin a zas riešiť iba Lukasa. Myslela som si ,že keď jej všetko poviem tak už to rozoberať nebude a bude to ukončená kapitola. Ona však nie. Celý deň sa na niečo vypytovala a zaujímala sa. Ona môže mať každého chalana. Nemá problém nájsť si niekoho je pekná, chudá,sympatická a hlavne vždy má očom rozprávať a toho človeka zaujme na prvý pohľad. Ja som pravý opak. Som škaredá nie preto žeby som si to ja sama o sebe myslela to nie ale ja som. Niesom síce úplne tučná ale som tučnejšia než Karin a o mojich vlasoch ani nevravím Karin má kratšie hnedé vlasy vždy dokonalo upravené. Tie moje sa podobajú tak na slamu a farbou pripomínajú tak špinavý blond. Mobil som si nechala v tichom režime a z vrecka vybrala až doma. Jasné, našla som si zmeškaný hovor od Karin určite mi volala preto kde som po škole zmyzla a keď som si zapla wifi doma pípla mi aj správa od Lakasa na fb:

-Čo robíš večer?? :)

-Prepáč Lukas, večer mám kurz do 6

-to nevadí :) tak ja ťa počkám po kurze , pomôžem niečo mamči v kancelárii a tak zídem pred kurz a budem ťa tam čakať dobre?

-dobre princ :)

tak pokračujem v písani príbehu. Dúfam ,že sa mi to podarí a dopíšem ho a hlavne že sa to vám bude páčiť dajde mi to prosím vedieť hviezdičkou alebo komentom:) ďakujem ďalšiu časť zverejním v piatok (2.11.'16)