Mladá fotografka

#12

Doma som sa začala pripravovať na zajtrajší deň do školy. Pripravovala som sa aj na kurz kedže idem večer po kurze s Lucasom. Keď prídem domov už sa mi nič nebude chcieť. Fotky ,ktoré som ešte nestihla doopravovať z koncertu Lucasovej kapely som si hodila na USB. Dokončím ich na kurze. Do učenia som sa zabrala tak ,že som si vôbec neuvedomila koľko je hodín. Dnes fakt nič nestíham ráno zaspím a potom neviem poriadne ani koľko je hodín. Našťastie som autobus stihla a na kurz dorazila včas.

"Vitaj Ann!" privítal ma s úsmevom môj učiteľ Johny.

"Ďakujem," odvrkla som mu a vybrala si všetky potrebné veci na stôl pri ktorom sedím skoro vždy.

"Tak dnes si upravujte svoje fotky a ja vám budem pomáhať," povedal a každý sme sa pustili do práce.

Kurz je fajn aj Johny iba keby nebol taký otravný a nesnažil sa ma vždy baliť. Veľa mi s fotením pomohol. Je to známy fotograf a fotil už veľa hviezd. Niekedy na kurze len upravujeme fotky, niekedy vídeme von a fotíme to čo vidíme a niekedy fotíme niečo čo nám Johny zadá. Baví ma na kurze to ,že Johny sám má svoj štýl ale aj mi každy z nás máme vlastný štýl fotenia. Johny ten štýl každého z nás v nás vidí a snaží sa nás posúvať ďalej.

Práve upravujem fotku Lucasa. Stojí na pódiu s gitarou, spieva do mikrofónu a usmieva sa rovno namňa a ja sa usmievam na neho keď upravujem túto fotku. Ďalšia na rad príde fotka kde Dalibor bubeník hrá a Nikolaj stojí blízko neho a spieva. Tá fotka má v sebe niečo čo je medzi nimi a v ich kapele veľmi silné a to je ich priateľstvo ,ktoré je cítiť aj medzi nimi aj na pódiu.

"Tie fotky ,ktoré upravuješ už druhú hodinu sú veľmi pekné. Bola to zákazka Ann?" pýta sa ma Johny a sadne si na stoličku vedľa mňa. Katrin dvievča ,s ktorým som sa zoznámila na kurze a je asi jediná ,s ktorou sa tu bavím tu dnes nieje. Je celkom fajn a ma skoro taký istý štýl ako ja. Často si pomáhame s úpravou fotiek alebo fotky medzi sebou porovnávame.

"Nie aj áno. Sú to moji kamaráti ,ktorým som chcela pomôcť," odpoviem mu a on len prekrúti očami. Hm žeby žiarlil?

Vidím ,že mám ešte 15 minút a tak si vyberiem poslednú fotku ,ktorú opravím. Je to fotka kde Nikolaj stojí oproti Lukasovi a spolu spievajú. Zvýšim jas, orežem ju tak aby na fotke boli v pozornosti oni, zvýšim ostrosť tak aby to nebolo moc a tak aby bolo vidno aké prítmie tam v klube bolo a uložím ju. Prešlo presne 10 minút a tak si ešte prejdem všetky fotky či je všetko v poriadku a či ich dnes po kurze môžem odovzdať Lukasovi. Tie fotky sa mi fakt páčia už sa teším ako sa nimi pochválim na svojej stránke.

"Ďakujem vám za dnešnú hodinu. Na ďalšiu hodinu si doneste so sebou aj fotoaparát budeme fotiť niečo čo sme ešte nefotili," poviem Johny a ja sa snažím zdúchnuť čím skôr ,"Ann počkaj chcem sa ťa ešte niečo opýtať." Je už 18:05 a ja viem ,že ma za dverami čaká Lukas a nechcem aby ma dlho čakal. Čo zas chce??

"Ann, dávaj si na tých chalanov z kapely pozor. Takýto hudobníci balia dievčata len na jedno a potom si ich posúvaju medzi sebou," povie mi.

"Vážne? Chcel si mi povedať iba toto?" obyčajný žiarlivec!

"Áno Ann, otvor oči!" povie mi.

"Dovidenie, viac nemám očom s tebou rozprávať. Nepoznáš ich a tak ich nesúď!" otáčam sa na odchod.

"Ann, uvidíš že mám pravdu," skríkne namňa. Ja však iba tresknem s dverami. Viac sa s ním nemám o čom rozprávať mal by si už konečne nájsť ženu. Po tom ako tresknú dvere sa Lukas dvihne z lavičky na chodbe.

Príde kumne obíjme ma a opýta sa ma:"Čo sa stalo Ann?"

"Nič, len ten učiteľ mal blbé reči. Ideme?" opýtam sa ho a dám mu pusu na pery. Na tie na ,ktoré som sa tešila už od rána sú tak sladké aké boli včera.

ďalšiu časť pridám až o týždeň:) užívajte si sobotu a nedeľu