Belangerova Čajka

Lepší zlomený nos ako zlomené srdce, časť druhá

Prešiel iba týždeň a ja som si už stihol nájsť prvého kamaráta. Volal sa Dave Pellard a bol to, no...
Bol to iba človek.
Pravdupovediac, bol otrasne škaredý. Slonie uši, obrovské neforemné želiezka na krivých zuboch a jeho tvár, tá bola samá peha. Netvrdím, že ja som vyzeral ako John Travolta, no aspoň som nemal ksicht ako Dave. Nikto nemal ksicht ako Dave.

Bol o rok starší ako ja a tiež pochádzal z Ohia. Keď sa ma spýtal, odkiaľ som, radšej som mu zaklamal.
"Michigan? Mám tam bratranca Ernieho. Jazdí na Mustangu. Bohovské fáro to je."
Posral som to. Mal som si radšej vybrať iný štát, napríklad Wyoming. Som si istý, že tam žiadneho bratranca Ernieho nemal.

No nič, nakoniec sme sa s Davom dali do dvojice a spolu sme brázdili uličky Camdenu na bicykloch. Ten môj bol pekne starý, požičal som si ho totiž od susedov Tety Margaret. Už dlhšie som ho hypnotizoval cez plot, keď si ma práve pritom všimol pán Nash. Usmial sa a kamarátsky ma oslovil. Nakoniec sa z neho vykľul príjemný vojnový dôchodca.
Ponúkol mi bicykel jeho syna, ktorý už odišiel za iným životom do veľkomesta. Bol to pekný kúsok, no už trochu starý, zanedbaný a ošúchaný. Najprv som zdvorilo odmietol ako nejaká nóbl ženská, no nemohol som mu odolať a neskôr som s návrhom pána Nasha súhlasil. Zdalo sa mi, že bol z toho skutočne šťastný. Určite som mu trochu pripomenul jeho syna. Prisámbohu, ten mu musel skutočne chýbať, keď mi po ňom daroval celý bicykel.

Celé dni som nemal čo robiť, tak som prekutral garáž po mojom otcovi. Našiel som v nej nejaké staré náradie, a tak som sa pokúsil zveľadiť si svoju novú dvojkolku. Oprava trvala niekoľko náročných dní, no nakoniec sa mi predsa len podarilo dať ju dokopy. Dokonca som ju aj krásne vyčistil, slnečné lúče sa od kovovej konštrukcie odrážali až na druhý koniec mesta.
Vznikol tak dopravný prostriedok, za ktorý som sa už nemusel hanbiť. Dokonca aj Dave mi ho pochválil.
"Pekná rachotina."
"Nie ako tvoja."
"Jasné, pán vtipný."
Ani si neviete predstaviť, ako som nenávidel, keď povedal "pán vtipný". Dave bol chmuľo, no okrem neho o mňa nikto nejavil záujem, tak som mu dovolil, aby trávil čas so mnou. Navyše poznal Camden oveľa lepšie ako ja, tak som sa od neho aspoň niečo priučil.

A vtedy sa to stalo.

Pamätám si, že som sedel na lavičke blízko basketbalového ihriska a doťahoval som si brzdy na bicykli. Dave sedel vedľa mňa a napchával sa extra slaninovým sendvičom jeho obéznej sestry, ktorý jej stihol schmatnúť skôr, než skončil v čiernej diere jej žalúdka.
Bože, ten vám to žral ako také prasa. Mľaskal pritom, akoby jedlo nevidel dva roky alebo čo. Masť zo slaniny mu tiekla po brade a zakaždým, keď zahryzol do sendviča, mu niečo z druhého konca vypadlo. To som mu ešte dokázal odpustiť, beztak som bol príliš zaneprázdnený ladením bŕzd na mojom tátošovi, a tak som si ho iba sotva všímal.

"Ty, nenaťahuj ich zbytočne, lebo ti strelia do pysku," upozornil ma Dave. Drgol mi do ruky, aby som dával väčší pozor na to, čo hovorí. Bral som to ako prejav dobrosrdečnosti, no nemusel mi hegať rukou práve vtedy, keď som sa s ňou hrabal v brzdách.
"Hej, ja viem."
"Ty, Jim," znova ma drgol do lakťa. "Mama povedala, že by si zajtra mohol prísť na večeru."
Vtedy som sa na neho už pozrel, no vzápätí som to oľutoval. Na čele mi pristál kúsok rozžutého toastu s majonézou. Dave hovoril v jednom kuse s otvorenými ústami.
"Hlavne mi pripomeň, aby som nesedel oproti tebe."
"Hej, čo keby prišla aj tvoja sestra?" jemu to pripadalo ako bohovský nápad, no vskutočnosti to bola hotová utópia.
"Zabudni."
Dave slintal po mojej nevlastnej sestre tak, ako každý iný, testosterónom nabitý alfa-samec. Ibaže on bol tak najviac omega-samec.

Zotrel som si s tváre sendvič so slaninou a zadíval som sa na partiu chlapcov hrajúcich basketbal. Obdivoval som ich, že hrali s takým odhodlaním, aj keď slnko pražilo ako šialené. Zahľadel som sa na druhú stranu ihriska a hneď mi doplo, prečo sa tak krkolomne naháňali za tou loptou. Na maličkej tribúne oproti sedelo niekoľko skupín dievčat; pozerali sa na urastených chlapcov a ich polonahé telá, ktoré sa spotené leskli na ostrom slnku.
Závidel som im. Tým chlapcom, pravdaže.