"Počuješ ten štebot ? To sú škorce."
Šepkala zasnene.
"Musíš zavrieť oči. No tak ich zatvor !"
Rozkázala mi a ja som bez rozmýšľania poslúchol.
"A teraz si predstav, že si sa rozplynul. Tvoje telo sa rozložilo na miliardu malých molekúl a poletuješ vzduchom. Vnímaj všetko čo tvoje zmysly zaregistrujú. Tú vôňu. Drevo, čerstvá tráva a ten dokonalý čistý vzduch. Ten spev okrídlených drobcov."
"Je to nádhera nemyslíš ?"
Hlesla po chvíli ticha, kedy sme si obaja sedeli na lavičke a vnímali. Ona mala k sebe pritisnuté kolená a ja som bol v tureckom sede.
Verím, že deväťdesiat percent ľudí na svete, si nedokáže predstaviť aká to bola nádhera. Len tak vnímať. sedeli sme tam až do západu slnka. Evangelin sa rozutekala z lesa na lúku za ním. Nasledoval som ju. Zvalila sa do trávy a pozorovala horiacu zlatistú guľu ako sa stráca za horami. Bola prenádherná. Obe boli. V jej obrovských karamelových očiach sa odrážala slnečná žiara. Bol to najkrajší pohľad za celý môj úbohý život. Myslím, že to nevedela no Evangelin, bola si prenádherná.
YOU ARE READING
perceive it
Spiritual"Ukázala si mi krásu sveta a naučila si ma, že sa musím pozerať ak chcem niečo vidieť." Chlapec s čudným menom a dievča s čudnou povahou. ©2016 Best rating : #3 in Spiritual
