E

179 29 6
                                    

Ten deň sme nič nerobili. Zaviedla si ma na lúku a ukazovala si mi všemožné rastliny. 
Poznala si všetky druhy a názvy. Neviem odkiaľ si toho toľko vedela, no neskutočne ma to fascinovalo. 
Tvoj smiech sa ozýval celou lúkou. Nechala si po sebe loziť mravce a lienky a smiala si sa keď som ti položil dážďovku na ruku. Viem, neskutočne to šteklilo.
"Green ! Prestaň !" 
"Pozri sa ! Vyzerá ako opica čo bozkáva druhú opicu. " 
Prstom som ukázal na obrovský oblak na oblohe. 
Hodila si sa do trávy a ešte väčšmi si sa rozosmiala. 
"Nie, je to drak, čo je jablko. " 
Zvýskla si. Videl som v tvojich očiach iskričky. Ani nevieš aký som bol šťastný. 
Takéto chvíle by som si najradšej niekde odložil a keby mi bolo niekedy smutno, privoňal by som k nim. 
No viem, že také niečo nie je treba, pretože každá minúta strávená s tebou ma robí šťastným a zase o krok múdrejším. 
"Nebuď hlúpa, jasne vidno opičie črty, nevidíš ?" 
Smial som sa spolu s tebou. No ty si do mňa, na oko urazene, hodila chumáč trávy. 
A tak to začalo. Vyhlásila si vojnu a obaja sme sa začali obhadzovať chumáčmi trávi, ako zmyslov zbavení.    
"Blbosť ! Je to drak ! Aha, veď tam má krídlo."
Možno si len myslela iný mrak.

perceive itWhere stories live. Discover now