perceive it

C

Od toho večera som s Evangelin trávil všetok voľný čas. Chodili sme na miesta kde som predtým nikdy nebol. Len sme tam tak stáli. Vnímali sme. Zobrala do jej obľúbenej španielskej reštaurácie.
 "Nehlc tak rýchlo, Green !"
"Ale mne to ták chutí."
"Musíš si tú chuť užiť. Ako prvý sex. Vychutnať to. Vnímaj jednotlivé chute, ich spojenia, tóny a farby."
"Farby ?"
"Vychutnávaj Green, vychutnávaj."
Samozrejme som sa ju snažil poslúchnuť. Nemal som dôvod neposlúchnuť, vždy mi radila len dobre.
"Cítiš to ?"
 "Ryža je jemná a zelenina s krevetami výrazné. Tvorí to skvelý kontrast."
"Viem. Aké koreniny cítiš ?" 
"Kari ? Čierne korenie ? Možno paprika. Majoránka alebo rozmarín ?"
"Vidíš Green, musíš degustovať. Spoznávať. Vnímať."
Len som sklopil zrak.
 "Viem, Eng. No je to ťažké. Všetko je také rýchle, uponáhľané a ja ... Mám byť pomalý ? Nie je to zlé ?"
"To, že svet je rýchly, neznamená, že musíš byť ovcou v dave. Buď taký, aký chceš byť."
Zamyslene som sa jej zahľadel do očí. Vedel som, že má pravdu a to ma najviac mrzelo. Nebol som totiž natoľko múdry aby som na to prišiel sám.