perceive it

R

Nevedel som ako ju mám nájsť, no chcel som ju vidieť znovu. Bola krásna a pôsobila tak vznešene, nadradene. No nie nadradene v zlom, skôr v dobrom. Vyzerala tak, nádherne inak. Začal som pátrať. Áno, zrejme to bolo zúfalé, no chcel som to skúsiť. Pátral som, no nemal som nič. Žiadne meno, adresa, práca, nič. Jediné čo som vedel bolo, že je zvláštna. Moji priatelia ma stále napomínali a prehovárali aby som s tým prestal. Ja sa nevzdávam. Žiadne také. Ani neviem ako, nakoniec som ju našiel. Bolo to v deň keď som to už chce vzdať. Ešte posledný krát som sa bol pozrieť na kopec, kde som ju stretol. Nebola tam. S hlavou plnou myšlienok som sa pobral do najbližšieho obchodu. Kúpil som si prvé čo som stretol a mal na to chuť. Až keď som stál pri pokladni, všimol som si, že stojí priamo predo mnou. Zvierala podobný nákup a tvárila sa vážne. Nechcel som tomu veriť. Myslel som, že sú to halucinácie. Spamätal som sa až keď už platila. Čo najrýchlejšie som vybavil svoj nákup a utekal za ňou.
"Počkaj !"
"Pardón, to myslíte mňa ?"
"Áno. Si to ty !"
"Poznáme sa ?"
"Stretli sme sa tam, a tom kopci. Len si tam tak stála."
Dievčina vyzerala, že premýšľa no napokon ľútostivo pokrútila hlavou.
"Prepáč, nespomínam si."
"Som Green."
Natiahol som ku nej ruku a očakával, že mi pozdrav opätuje. Usmiala sa.
"Zájdeme na pivo ?"
Nebola to otázka, skôr mi to oznámila a ani nepočkala na odpoveď. Nasledoval som ju k jej autu.
"Mimochodom, som Evangelin."
Naštartovala a viezla ma kamsi na okraj mesta, kde moja noha nikdy nevkročila.