V

194 30 5
                                    

Bola si mi ako učiteľka. Naučila si ma toho veľa a ja som tvoje slová doslova hltal. 
"Green, sústreď sa, preboha !" 
No ja som nemohol. Bol som príliš zaujatý tvojou krásou.
 Ach, drahá Evangelin, keby si len vedela ako som ťa zbožňoval. 
"Otvor oči, Green, je to tu nádherné. Všimol si si niekedy aké sú pestrofarebné ? Ani jedna nie je rovnaká ako tá druhá."
Iskričky v jej očiach jej dodávali na jej neprekonateľnej kráse. 
"Je to to najkrajšie, čo som kedy videl."
Myslel som tým teba, no ty si bola až príliš zaujatá zbierkou botanickej záhrady na to, aby si si všimla, že moje oči viseli len na tebe. 
To, že tam bolo nespočetne prekrásnych a tropických kvetín, bola síce skutočne nádhera, no tvojej kráse sa nič nevyrovnalo.
Možno som bol naivný, no veril som, že keby som ti ľahostajný, nenaučila by si ma toho toľko. 
"Ktorý sa ti najviac páči ?" 
"No tak Green, vnímaš ma vôbec ?"
Pozeral som na ľalie, kvetiny tak nepoškvrnené a prenádherné. Pripomínali mi ju. Moju Evangelin.
"Ľalie ! Tie sú najkrajšie." 
Odvetil som bez rozmýšľania a pozrel na tvoju zmätenú tvár.
"Veď sú také obyčajné. Nie sú vôbec pestrofarebné. Čo je na nich také pekné ?" mračila sa.
"V jednoduchosti sa predsa ukrýva krása."

perceive itWhere stories live. Discover now