perceive it

-

Naučila si ma žiť naplno. 
"Evangelin, cítiš ? Tam musíme zájsť !"
"Och, mne sa nechce..." 
Zamumlala si a odula peru. Tvojím nádherným očiam som nikdy v podobnej situácií nevedel odolať, no dnes nie.
"Ev, okamžite zober ten svoj pekný zadok a ideme ! Ako môžeš odolať ten krásnej vôni čerstvo pražených kávových zŕn ?!"
Rozosmiala si sa nad mojou zhrozenou tvárou a nastavila si ruku aby som ťa zodvihol.
Pevnejšie som chytil tvoju ruku a ťahal som ťa celou silou smerom k novootvorenej kaviarni. Nešlo odolať, musel som tam ísť a ty si tam musela byť so mnou aby to bolo stopercentne dokonalé.
Sedeli sme tam úplne potichu a vdychovali skvelú vôňu praženej kávy a čerstvo upečených koláčikov. Pochutnávala si sa na svojom koláči a ja som bol plne zaujatý psom, ktorý sa za oknom kaviarne pokúšal vyskočiť až k sendviču v pánových rukách.
Znenazdania si položila ruku na tú moju a plná očakávania na mňa pozrela. 
Prekvapila si ma Evangelin. 
Vždy som si myslel, že sme nerozlučný priatelia a nič viac.
 Vyčaril som ten najúprimnejší úsmev aký som vedel a zobral tvoju ruku do tej mojej. 
Usmievala si sa na mňa ešte krajšie ako keď si videla niečo nové a fascinujúce. 
Drahá Evangelin, vtedy som bol najšťastnejším na svete. 
Nikdy na to nezabudnem.