perceive it

I

Vieš, Evangelin, na tú dobu si sa stala stredom môjho vesmíru. 
Bola si všetko čo som mal a čo som skutočne potreboval. Robila si ma šťastným zas a zas. Možno si to ani neuvedomuješ a nikdy si si to nevšimla no si pre mňa celý vesmír. Nikto sa ti nedokáže vyrovnať. 
"Evangelin ?"
"Áno ?"
Tvoje oči zažiarili až som zabudol, čo som ti vlastne chcel povedať.
"Hmm?" zamumlala si.
"Si prekrásna."
Nikdy som ťa nevidel hanbiť, no prisahám, že som videl ako ti stúpla červeň do líc a sklopila si zrak.
Neustále si ma dokázala prekvapovať. Tvoja jedinečnosť a zmysel pre detail.
Od toho dňa v kaviarni si sa na Mňa pozerala akosi inak. Nebolo to krajšie ani milšie, neviem to popísať, no bolo to iné. Viem, že to možno vraví každý, no každým dňom som sa do teba zamiloval o trochu viac. 
Všetko okolo teba sa na okamih stalo výnimočným, keď si tam bola prítomná. Nikdy som neprišiel na to ako si to robila, no myslím, že to bola jednoducho nejaká tvoja vnútorná energia.
Drahá Evagelin, ty vieš, že si ma mnoho naučila a tiež vieš, že ti za to budem do smrti vďačný. 
Za to, že si mi dala šancu a že si časť svojich vedomostí venovala aj mne. 
"Baví ťa to ?"
Prebral ma tvoj výrazný hlas zo zamyslenia.
"Čože ?"
"Baví ťa pozerať sa na mňa ?"
"Ani nevieš ako."