I Lost Everything

Part 4

Myslel som si, že o šiestej ráno bude každý pochrapkávať v posteli po večernom žúre, no zrejme som to tak trochu podcenil. Lepšie povedané, podcenil som Ariino presvedčenie o tom, že má pravdu. Pláže Santa Monici bývajú vždy plné ľudí, to vie aj ten, kto tu nežije, no toto bolo nad všetky očakávania. Obchodníci a predavači už vykladali do stánkov čerstvý tovar a vítali prvých zákazníkov. Ja som kráčal po chodníku pár desiatok metrov od pláže, so slúchadlami v ušiach, a díval som sa na prvých odvážlivcov, ktorý sa pokúšali pokoriť ranné vlny na svojich surfoch. Pár krát som sa musel vyhnúť ľudom, kráčajúcim predo mnou, no po pár minútach hľadanie toho správneho móla som konečne natrafil na to, kde sa mám o pár minút stretnúť s tým dievčaťom. No, Ariou. Bolo by lepšie začať ju tak volať, predsa len, nie je to nejaký agent v utajení, aby som ju donekonečna prezýval tretím stupňom.

Poklepkávajúc nohou som sa každú chvíľu díval na hodinky a nervózne si hrýzol spodnú peru. Baby majú tendenciu prísť na dohodnutú schôdzku o pár minút neskôr len preto, aby chlapa vynervovali a dali tak najavo, že na vzácny tovar treba čakať, kým si zaslúžiš jeho náklonnosť. Neverím tomu, že som práve dievčatá nazval vzácnym tovarom. Príde mi to ako z nejakého psychopatického filmu. Tá myšlienka zmizla tak rýchlo, ako sa aj objavila potom, čo som na svojom pleci zacítil jemné poklepkanie. Prekvapene som sa otočil a strhol si z uší slúchadlá.

V jednej chvíli som si myslel, že sa vznášam. V tej ďalšej to bolo ako konečne splnený sen, no a v tej úplne poslednej to bolo ako dar z nebies. Z čoho vyplýva, že som si fakt myslel, že práve teraz som stretol anjela. Mohol by som o tom napísať knihu alebo to dať do novín ako titulok, pretože dievča, ktoré stálo predo mnou sa rozhodne nedalo nazvať obyčajným. Bola ako dážď. Nikdy nevieš, kedy ho môžeš očakávať a kedy vedieť, ako skoro prestane. Prosím, dajte mi facku, pretože ..

Luskla mi pred očami a pre istotu sa ma spýtala, koľko prstov vidím.

„Neboj sa, ešte stále viem, kde sa nachádzam, no som proste len, zaskočený?“ posledné slovo som vyzdvihol ako otázku a ona sa nežne usmiala.

„Pripadalo mi to, ako keby sa dívaš na nejaký prízrak. Pár sekúnd si bol vážne mimo.“ znovu sa zasmiala.

„Nečakal som niečo, ako ..“ premeral som si ju od hlavy až po päty a potom sa znovu zadíval do jej lesklých modrých očí.  „Toto!“ dokončil som s obdivom.

„Myslel si si, že budem preoperovaný chlap s nutkaním odpovedať na anonymné príspevky na stránkach anonymnou odpoveďou? Alebo že si kúpim presvedčivú parochňu s typickou farbou a celý deň sa budem tváriť ako niekto, kto sa snaží zaujať pozornosť len preto, aby dokázal, že je tým, za koho ho ľudia majú?“ spýtala sa zvedavo.

„Myslím, že toto je mimo môjho zmyslového chápania.“ Ohradil som sa všestranne a vrátil sa späť k zoznamovaniu tak, ako to malo naozaj začať.

„Takže, ty si Aria?“

„Aria Hatterová. Ako vidíš.“ stisla pery. „A ty si?“ nadvihla jedno obočie.

„Justin Bieber.“ podával som jej ruku a ona ju spokojne prijala.

Ak mám toto brať ako náhradu za to, čím všetkým som si prešiel, rozhodne to bez zbytočného odvrávania prijímam. To dievča je stelesnenie všetkého, čo si chalan môže želať. Čierne kučeravé vlasy jej siahali až k lopatkám, obočie bolo podľa miery, husté a tmavé, ktoré nepotrebovalo odpudivé dokresľovanie do rôznych divných tvarov. Modré hlboké oči doslova šepkali, „som všetko, po čom túžiš.“ Plné pery, zľahka pretreté leskom, čakali na bozkávanie. Priľahlé čierne tielko a riflové kraťasy s vystrčenými vreckami na stehnách vystihli jasné črty jej postavy. Letné pohodlné žabky to jasne zakončili. Bože, teraz vravím ako nejaký odborník alebo radca všetkých módnych výstrelkov. Zanadával som si v hlave a zľahka sa na ňu usmial.