I Lost Everything

Part 8

„Kde si ju našiel?“ Aria sa poškrabala na vrchu hlavy.

„Bola úplne naspodu. Ale nie pod tou kopou vecí, ktoré tam zostali. Nechtiac som tú krabicu zhodil z postele a vypadol jej pevný spodok. Bola pod ním. Označená dvanástkou. Je viac než isté, že patrí medzi tie ostatné, no z nejakého dôvodu nebola medzi nimi.“ ukázal som na tú výhražnú vetu.

„A určite to má niečo spoločné s týmto.“ Oblizol som si pery a znovu sa na tie slová bez rozmýšľania zadíval. Nedávalo to vôbec význam.

„Prečo by ukrývala niečo, čo jej malo ublížiť? Ak bola terčom tu, tak ani v Lousville nemala pokoj. Keď niekomu vadilo, vidieť ju stáť na dvoch nohách, tak si ju našiel kdekoľvek. Nikdy mi o tom nič nepovedala. Ako keby som bol niekto, komu nemôže veriť.“ pokrútil som hlavou a postavil sa z postele. Prešiel som k oknu a so založenými rukami sa zadíval na šíre more.

„Možno ti to nepovedala iba preto, lebo sa ťa snažila chrániť.“ Aria svojou úvahou prerušila ticho.

„Prečo každý, ktorý má úlohu všetko zľahčovať, vždy v takomto prípade povie to isté? Miloval som ju, viac ako svoj život a ak mi to nedokázala povedať, zrejme necítila to isté.“ Zaťal som zuby a cítil som sa podvedený.

„Sklapni, Bieber. Neklam sám seba!“ zvýšila hlas. „Veľmi dobre vieš, že to nie je pravda. Je to len výplod z tvojej hlavy, pretože chodíš okolo horúcej kaše, nedokážeš sa pohnúť ďalej a tak trepeš všetko, čo sa ti motá v hlave.“ Napomenula ma.

http://www.youtube.com/watch?v=B2KKcjSOBmk

„Kto si, aby si určovala podmienky toho, čo mám robiť?“ otočil som sa a zvraštil obočie.

„Niekto, kto sa snažíš nájsť odpoveď tak veľmi, ako aj ty. Niekto, kto to dievča miloval tak veľmi, ako ty.“ Šepla a zadívala sa mi do očí.

„Tak mi, sakra, nejako pomôž!“ skríkol som a pomaly sa po stene zošuchol dole. Rukami som si zašiel do vlasy a pevne ich držal. Mal som chuť ich všetky vytrhať. Blúdil som. Vo svojich vlastných otázkach miešaných s pocitmi, ktoré ma vždy dokázali zastaviť a naviesť na úplne opačný smer.

„Už ma unavuje prichádzať na niečo, čo mi aj tak k ničomu nepomôže. Ak by tu bola, všetko by sa vyriešilo, pretože ona sama by mi dala nejaké odpovede a pomohla by mi. Takto mám len obyčajné zistenia, ktoré sa toho vôbec nemusia týkať. Nikdy mi nechýbala tak veľmi, ako teraz. Ukrutne ju potrebujem držať v náručí.“ Pozrel som sa na svoje dlane a zatvoril oči, aby som zahnal slzy, ktoré sa mi do nich tlačili.

„Potrebujem počuť jej slová. Potrebujem jej pery.“ dodal som a sklonil hlavu. Aria sa postavila z postele a sadla si k stene vedľa mňa.

„Život sa s nikým nemazná. Každému nedelí to, čo uzná za vhodné. Avšak, pri niektorých je toho trochu priveľa. Najťažšie to prežívajú tí, ktorí sú v tom až po uši a nedokážu sa z toho spamätať.“

„Trochu? Nebuď smiešna.“ hlesol som sarkasticky.

„Justin,“ chytila ma za zápästie a prstom mi hladila dlaň. „Ešte stále máš nádej a vieru. Ja viem, že sa to zdá, ako by sa proti tebe postavil celý svet, no dokážeš to. My to dokážeme.“ Pousmiala sa na mňa a priblížila sa k mojej tvári.

„Nerob to.“ hlesol som ticho. Ihneď sa odtiahla a nervózne si objala kolená.

„Prepáč.“ dívala sa pred seba.

„Môžeš ma objímať, môžeš sa ku mne správať ako k tej najcitlivejšej bytosti, pretože tu mám len teba, nikoho iného. No nechcem, aby sme zašli až k tomu, že sa na seba citovo naviažeme. Poznáme sa ani nie týždeň. Ja viem, že každý raz v živote zažije lásku na prvý pohľad aj keď si to veľmi neuvedomuje, no ja už som ten pocit zažil. Druhýkrát to nebude ono.“ rukou som jej prešiel po chrbte. Mlčala, no o chvíľu na to sa bez slova postavila a odišla z izby. Trafil som klinec po hlavičke.