I Lost Everything

Part 9

„Si blázon, ak si myslíš, že by som ťa nechala vyhrať.“ Zasmiala sa a chytila sa kraju stola, zatiaľ čo ja som stál na druhej strane a chytal dych. Vyhrnula si tričko a utrela si pot z čela. Zadíval som sa na jej ploché brucho a kraj čiernej podprsenky, ktorý bolo jasne vidieť. Dych sa mi znovu zrýchlil a rukami som sa zaprel o operadlo stoličky. Oblizol som si pery.

„S tebou ja už behať nikdy nejdem! Jasne sme sa dohodli, že cieľ je na schodoch verandy. Bol som tam, ledva som dýchal a ty si dobehla, preskočila ma a zrazu si si zmyslela, že cieľ je v jedálni. Toto by ti pri žiadnom behu na čas netolerovali!“ nadul som pery a okrajmi trička som sa ofukoval.

„Som dievča, ja si to môžem dovoliť.“ zaškerila sa.

„Jasné, veď prečo nie. My, chudiatka, vám dáme úplne všetko v a vy sa ulakomíte ešte aj o výhru v rannom behu. Pff ..“ odfrkol som si a rukami si prešiel cez tvár.

Znova sa zasmiala a vyhupla sa na kraj stola. Napila sa vody, ktorú mala po ruke a hodila mi ju. Vylial som si ju rovno na hlavu a otočil sa na odchod do kúpeľne, keď v tom ma zastavil jej slabý hvizd. Otočil som sa s nadvihnutým obočím. Jazykom si navlhčila pery, chytila sa za kraje tielka a pretiahla si ho cez hlavu. Hodila mi ho do náručia a ja som do seba vdýchol jeho sladkú vôňu. Nech sa deje čokoľvek, mohli by sme týždne blúdiť špinavý a zadychčaný lesom, vždy to bude ona, kto bude úžasne voňať. Po hodinovom behu si opovažuje ešte vyzliecť tričko a ešte ma aj donúti dotýkať sa jej spoteného tela. Rád by som povedal fuj, no ona je bežne akoby vyváľaná v tom najvoňavejšom zásype. My, chlapi, sa môžeme aj dotrhať! Aj tak vždy budeme smrdieť ako zmoknutý pes!

Pohol som sa smerom k nej a dlaňami prešiel od jej kolien až k stehnám a postupoval ešte vyššie. Prstami som krúžil okolo jej podprsenky a snažil sa vzadu nahmatať miesto, ktoré keď odopnem, konečne mi umožní dokonalý pohľad na jej perfektné prsia. Stiahol som jej ju z pliec a perami ju bozkával po nahom dekolte. Načiahla sa k môjmu mokrému tričku. Zdvihol som ruky a ona mi ho pretiahla cez hlavu. Perami začala obdarúvať každé miesto na mojej hrudi a rukou zablúdila až do mojich teplákov. Keď som konečne mohol jej pery držať v opojení tých mojich, vzal som ju za kraje stehien a posadil si ju na svoje boky. S Chloe v náručí som odkráčal do sprchy a keď sme obaja stáli nahí pod prúdom tečúcej vody ..

Hlasný buchot na dvere ma vytrhol z rozímania. Rukami som si pretrel oči. Zadíval som sa na hodinky, ktoré ukazovali skoro jedenásť ráno a posadil som sa na kraj postele. Spomenul som si na to, čo mi behalo hlavou pred pár minútami a v duchu sa lišiacky zaškeril. Postavil som sa a kráčal k dverám. Len čo som ich otvoril, ruka, ktorá sa snažila znovu zaklopať, mi skoro vypichla oko. Nejaká stará pani s obrovskou bradavicou na brade sa na mňa zaksichtila a pri tom, ako vchádzala dnu s vozíkom čistiacich prípravkov si pod nos zašomrala. „Že ste sa aj uráčali otvoriť.“ 

Pokrútil som hlavou a bez slova som jej podal pár dolárov za vymenenie posteľného prádla. Bleskovo mi ich vytrhla z rúk a strčila si ich do podprsenky. Vzal som si zo skrine čistý uterák a zamkol som sa v kúpeľni. Vošiel som pod prúd vlažnej vody a namydlil si celé telo. Len čo som sa dotkol svojej hrude, spomenul som si na sen a spomienku, kedy sa tejto časti môjho tela dotýkali jej dlane. Zacítil som ten známy pocit úľavy.

Zatvoril som oči a pena, ktorú som mal na vlasoch stiekla do odtoku za pomoci studenej vody. Začul som zvuk buchnutia vchodových dverí a to jasne naznačilo, že upratovačka konečne odišla. Otočil som kohútikom a okolo pásu si obtočil uterák. Vyšiel som z kúpeľne a vzal do rúk mobil, ktorý ležal na stolíku a vyhľadal v zozname Ariino meno.

„Tiež by som sa cítil zničene, ak by ma niekto odmietol, no nechcem aby si to tak cítila. Chcem si to vyjasniť. Čakám ťa na móle o dvadsať minút. Justin.“

Stiahol som zo seba uterák a poutieral si zvyšné kvapky vody z tela. Vyšúchal som si vlasy a natiahol si na seba biele véčkové tričko, čierne rifle a tenisky. Do uší som si strčil slúchadlá a zo zásuvky pri dverách som zobral kartu od dverí apartmánu. Zamkol som a kráčal smerom k mólu. Hemžilo sa to tam ľuďmi, ktorí už zrejme od rána čakali na poobedňajšie vlny alebo zľavnené obedy. Predral som sa davom ľudí, ktorí obdivovali nejakého chlapa s opicou, ktorá vedela rôzne triky a pobral sa smerom k dohodnutému miestu.

Nevideli sme sa asi dva týždne. Písal som jej, no ona vždy odpovedala len pár slovami a potom sa vyhovoria, že má niečo dôležité. Už som sa nechcel podlizovať pomocou správ, viem, aké sú baby a že to vždy nesú ťažšie ako chalani a tak som si to proste chcel ujasniť z očí do očí.

Aria tam už nepokojne postávala a každú chvíľu sa dívala na displej mobilu. Keď ma zahliadla, zostala pevne stáť na mieste a nespúšťala zo mňa svoj pohľad. Zložil som si slúchadlá a keď som k nej pristúpil, bez slova som ju objal a vtiahol si jej drobné telíčko do svojho náručia.

„Nechcem, aby si to brala ako odmietnutie. Rozmýšľal som, no čas, ktorý sme spoločne strávili za posledné týždne sa pomaly blíži k nule. Dúfal som, že tieto veci nebudem musieť riešiť po pár týždňoch, čo som tu, no zjavne som v tom až po uši.“ poškrabal som sa na zátylku.

„Prepáč, to ja by som mala byť tá, kto mal prísť a ujasniť to, no za posledné dni toho bolo na mňa priveľa. Rodinné problémy, škola a podobne. Aspoň v tebe chcem mať jasno. Si moja jediná opora, pretože nás k sebe púta to isté dievča, tak ťa prosím, mohli by sme začať od začiatku?“ spýtala sa skromne a podala mi ruku. Tou svojou som ju pevne chytil a s jej pomocou som ju znova objal. Vtisol som jej letmý bozk na líce a zadíval sa do jej polichotených modrých očí.

„Nemal by si sa v tých objatiach až tak vyžívať, inak si na ne dosť zvyknem a budú mi chýbať.“ Červeň zaliala jej líca.

„Tak v tom prípade ťa môžem objať kedy len budeš chcieť.“ hlesol som a potiahol ju za ruky smerom k stánkom s občerstvením.

„Kam ideme?“ spýtala sa zvedavo.

„Neviem ako ty, ale ja som ešte len pred pol hodinou vstal a nemienim behať s prázdnym žalúdkom. Tipujem, že ak by si ma ráno zobudila, ako to ty rada robíš, teraz by som ťa pozýval na obed, no skombinujem to s raňajkoobedom. Tak čo, berieš?“ usmial som sa. Prikývla a s pokrútením hlavy nad mojím nápadom, kráčala tesne vedľa mňa.