Moje meno je Alessa. Už dlho jazdím na Penny. Asi rok. Milujem ten vietor vo vlasoch. Nemám moc kamarátov, len Laylu. Je mi ako sestra. Teda bola. Pred pár týždňami sa odsťahovali 100 km odtiaľto. Tiež jazdila. Jazdievali sme spolu. Veľmi mi chýba. Mám aj staršieho brata Mathewa a rodinu. No nikto z nich mi nerozumie. Často premýšľam nad divnými vecami - ako je útek z domu a podobne. Je to depresívne ano ja viem. Ale v skutočnosti som taká depresívna nikdy nebola. Je takmer koniec školského roka. So spolužiakmi si moc nerozumiem. Myslia si, že som divná lebo nosím len čierne oblečenie. To vôbec nie je pravda. Na vysvedčení budem mať pravdepodobne samé jednotky a dvojky. Rodičia ma k tomu vždy nútili. Mne to nevadí, aspoň sa dostanem na dobrú strednú. Som ôsmačka a chodím do obyčajnej dedinskej školy, nič zvláštne. Moc sa neučím skôr sa preháňam na pennyboarde. Učenie mi ide od ruky. Naozaj milujem jazdenie. Počkať..kto je to? Toho nepoznám. Je pekný. Naozaj veľmi pekný. Má hnedo-blond vlasy, modré oči a...preboha! On drží v ruke pennyboard! O môj bože! On jazdí na pennyboarde. Nikdy som ho u nás v dedine nevidela. Je iný ako moji spolužiaci, nečakané. Má na sebe čierne skinny jeans, nejaké čierne tričko s potlačou a čiernu mikinu. Je úžasný. Nesmiem mu dať na javo že sa mi páči. Sakra..som od neho ani nie 5 m. Čo mám urobiť? No nič...kašlem na to, radšej sa otočím. Otočila som sa a odrazila. No zrazu som začula Twenty Øne Pilots a otočila som sa. Bol hneď za mnou a počúval moju obľúbenú hudbu! Okej Alessa, tvár sa že ti je to jedno. Bol už vedľa mňa.
"Ahoj, ako sa voláš?" spýtal sa.
CZYTASZ
✖️ Boy on Penny ✖️ SK
RomansPríbeh je o mladej dievčine ktorá prišla o najlepšiu kamošku, so spolužiakmi sa nebaví a doma to nieje ružové. Jediný človek ktorý jej rozumie je chalan na pennyboarde....