3 | škola

112 8 3
                                    

Ráno som sa zobudila na budík. Obyčajný deň 14 ročného dievčaťa. Vyšla som z izby pohľadať Annu aby mi spravila raňajky. Anna upratovala pri bazéne. Ano ano...máme vo vnútri bazén. Mathew zišiel tiež po schodoch za mnou. No ten bol už oblečený.
"Anna!" skríkol Mat.
"Nekrič, je pri bazéne." rozospatá som ho upozornila.
"Anna spravíš mi prosím raňajky?" spýtala som sa.
"....nám!" povedal Mat.
"Nám." povedala som Anne.
"Samozrejme" začula som Annu od bazéna. Šla som si spraviť hygienu a obliecť sa. Ešte stále som si nepozrela správu od Nica. No nevadí kašlem na to, po škole mu odpíšem. Nora na mňa pozerala z postele.
"Čo tak na mňa pozeráš?"
"Si hladná? Asi áno čo? Bež za Annou ona ti niečo pripraví."
"Bež! No tak Nora choď" tlačila som ju z mojej postele. Nora to pochopila a odišla. Oblečená a upravená som zišla dolu po schodoch. Mat už raňajkoval tak doma k nemu pridala. Aj Nora už žrala granule. Najedla som sa, vzala mikinu a ruksak a šla do školy. Mat má prednášky až poobede , závidím mu. Nora vybehla von. Bolo mi to jedno, Anna ju aj tak zavrie. Zamkla som bránu a išla do školy. Bola som na konci našej ulice a zrazu som začula že za mnou niekto beží a kričí moje meno. Vytiahla som si slúchadko z ucha a otočila. Bol to práve Nic.
"Ahoj Alessa." zadychany sa na mňa pozrel a usmial sa.
"Ahoj Nic" ľahostajne som odpovedala aj keď mi nebol ľahostajný.
"Prečo si mi včera neodpísala?"
"Prepáč nemala som čas."
"To je v poriadku"
"Idem do školy tak ahooj."
"Nie Alessa počkaj!"
"Prečo? Ty nejdeš na bus?" zvedavo som sa spýtala.
"Ja nechodím do mesta" zasmial sa nahlas.
"Aha." cítila som sa ako debil.
"Idem s tebou, do školy by som netrafil" sklonil hlavu. Nadvihla som obočie a prikývla.
V škole išiel za riaditeľom a ja priamo do triedy. Učiteľka meškala, ako vždy. Moje spolužiačky sa na mňa pozerali ako na kravu. Keď sa konečne učiteľka dotrepala do triedy, uvidela som ho. Prišiel s ňou. Predstavil sa, dostal učebnice a prisadol si ku mne. Všetky tie bárbiny sa na mňa pozreli žiarivým pohľadom. Nicolas bol naozaj pekný. Bolo po všetkom a ja som išla ku skrinke. Nic sa zdržal dlhšie v triede aj s Emily - najväčšou štetkou akú poznám. Boli tam sami dvaja. Čo asi robili? Bola som zvedavá a chcela som len nakuknúť. Pomaly som išla ku dverám od našej triedy. Uvidela som tam Emily ako sa lepí na Nicolasa a on sa nechal. Nechcela som veriť vlastným očiam. Zrazu som plakala a len tak nehybne stála. Pustila som mobil na zem. To si Nic všimol a všimol si aj mňa. Odstrčil Emily a rozbehol sa za mnou. So slzami stekajúcimi po tvári som sa rozbehla po chodbe a on za mnou.
"Počkaj! Alessa! No tak! Počkaj!" kričal
Vyšla som zo školy ale už som nevládala bežať no Nic išiel ako superhrdina. Išla som domov. Nic za mnou.
"Daj mi pokoj!" zvrieskla som.
"Alessa! Počkaj!"
"Čo je?"
"Ja...ja ťa milujem."
No už som však bola pred mojim domom. Nora vybehla von z brány. A išla za Nicom a štekala na neho.
"Nora! Poď sem! Do riti pod sem!" so stiahnutým chvostom prišla za mnou. Vzala som ju dnu. A so slzami som prešla okolo Anny s Norou v pätách. Ľahla som si do postele a Nora ku mne. Zaspala som.

✖️ Boy on Penny ✖️ SK Opowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz