Draci

Tajná skrýša

"Ešte som nevidel také veľké hory." Poznamenal som ohromene.
"Sú to najväčšie hory aké nájdeš v kráľovstve. Sú prezývané aj ako neprekonateľné hory." Oznámila mi Marry.
Poď niekde medzi skaly. Mám pocit že rastiem a ak o chvíľu nevyjdem z tejto brašny, roztrhnem ti ju. Povedal naliehavo Night. Nevšimnú si ťa? Uisťoval som sa. Nie, nevšimnú.
Trochu som sa zdialil a rýchlo otvoril brašňu. Night vyliezol von, ešte na mňa hodil rýchly pohľad a zmizol medzi mnohými skalami. Potom som sa rýchlo vrátil k Marry a Katrine.

"Už tam budeme?" Zakričal som na Marry ktorá stála blízko mňa ale cez snehovú víchricu sme sa nepočuli.
"Ešte kúsok!" Prišiel hlas z diaľky.
Stiahol som si kapucňu viac do tváre a snažil sa tak kryť pred studeným vetrom a vločkami čo mi lietali do tváre.
Night! Ako si na tom? Ustarane som sa rozhliadal. Nikde nič. Všetko bolo biele. Night? Night! NIGHTFALL! To už sa dostavila panika.
Som v poriadku. Tu medzi skalami sa dobre ukrýva pred vetrom a nezabudni, že vidím lepšie ako ty. Vydýchol som si. Radšej to nekomentujem. On možno vidí lepšie, ale ako mám ja zistiť že je poriadku?
"Sme tu!"

Zastavili sme pri skalnej stene v ktorej bol oblúk. No, oblúk by to bol ak by ho nerušili dve vyčnievajúce skaly.
Tie skaly sa zrazu pohli. To neboli skaly! Ale dva obrovské sivé draky!
"Kto ste a prečo sem idete?" Zrevali naraz otázku.
"Ja som Marry a spolu s mojou dcérou a dračicou chceme vstúpiť do dračích skál." Predstúpili pred drakov. Tí ich ešte chvíľu pozorovali a potom prehovorili.
"Dobre môžete vstúpiť. A ty si kto?"
Otočili sa na mňa.
"Ja som Max a som..." Nenechali ma dohovoriť.
"Jáj, ty si ten vyhodený. Môžeš sa rovno otočiť a ísť späť."
"Ale..."
"Povedali sme, ODÍĎ!" teraz to už naozaj zrevali. Nemal som slov. Otočil som sa a odišiel som. Ale nie úplne. Keď som si bol istý že ma nevidia, vbehol som medzi skaly. Liezol som pomedzi skaly hore.
"O čo sa snažíš? Vieš že toto sú neprekonateľné hory." Z ničoho nič vybafol na mňa Night.
"Tak dokážeme že sú prekonateľne. Nemám totiž v pláne vzdať sa."
"To som chcel počuť"

Vyhupol som sa na ďalšiu skalu a zalialo ma slnko. Otočil som sa a ten pohľad mi vyrazil dych.
Nachádzal som sa nad vichricou. Podomnou boli oblaky, ktoré vyzerali ako hladká pena. ( p. a. Ak chcete tak šľahačka ale vtedy ešte nebola)
"Wow." To bolo všetko čo som na to vedel povedať.

"Poď, už budeme na vrchole." Oznámil mi Night.
Mimochodom za tú celú cestu vyrástol tak že mi bol takmer po pás. Do brašny sa už vôbec nezmestí. Ale ešte je malý na lietanie. Nemyslite si, on sám môže lietať ale ja na ňom ešte nie.

Night mal pravdu. Boli sme priamo pod vrcholom. A keď som sa pozrel z druhej strany dole, neboli tam oblaky. Videl som mesto obkolesené dookola horami. Zísť dole môžem len do polovice hôr. Potom tam je už len strmý spád. Pravda. Neprekonateľné hory. Aj keď sa dostaneš hore tak po druhej strane už dole nezídeš.
"Tak ako teraz pôjdeme dole?" Opýtal sa Night.
"Mám šialený nápad."
"Počúvam."
"Zídeme pokiaľ sa bude dať. A tamto je jazero. Nad ním je to asi najnižšie a potom už len hop a čľup."
"Tak to je teda naozaj šialený nápad."
"Jednoduchšie by to bolo ak by o tebe mohli vedieť, lenže to by sa rýchlo dozvedeli aj nepriatelia."
"A tí so sebou prinášajú problémy."
Doplnil ma Night.
"Ty máš aspoň krídla! Môžeš v kľude v noci zletieť dole." Sťažoval som sa.
--------------------
"Nooo, myslím že radšej zostanem tu." Povedal som a cúval od vodopádu.
"Akosi rýchlo ťa tá tvoja odvaha opustila." Smial sa mi Night.
"To sa ti povie, ty máš krídla ale ja to proste neskončím." Trucoval som.
"Už zas začínaš?" Opýtal sa nepoly otrávene, napoly so smiechom Night.
Už som chcel niečo odseknúť keď sa ozval hlasný rev.
"Čo sa deje?" Opýtal som sa.
"Temnomágovia a ich draci. Myslím že idú zaútočiť na mesto."
"V tom prípade musíme našim priateľom pomôcť!" Už som sa chcel rozbehnúť keď ma Night strhol medzi skaly.
"Naša pomoc im bude nanič. Nie som dospelý a ty ešte stále nevieš čarovať. Iba sa tým prezradíme."
"Ale..." snažil som sa argumentovať.
"Žiadne ale. Počkáme tu a potom ich budeme stopovať. Po ceste sa dúfam naučíš čarovať a ja vyrastiem." Povedal a obklopil nás svojimi krídlami.
"Máš pravdu. Ale ja to nevydržím sledovať." Povzdychol som si.
"Ty budeš spať. Pomocou kúzla samozrejme. Ja čarovať môžem a ty teraz bez mágie nezaspíš." Pozrel sa na mňa a čakal na môj súhlas. Opatrne som prikývol.
"Urob si pohodlie." Povedal. Zo všetkých strán sa ozýval dračí rev a stále sa blížil.
Ja som sa uvelebil a čakal na Nighta.
Ten sa pomaly sklonil a dotkol sa ma svojím nosom. Pomaly som začal zaspávať a posledné čo som počul neboli slová ktoré mi hovoril Night, ale dračí rev. Chudáci. Škoda že im nemôžeme pomôcť. Ale Night má pravdu. Ak by tu nebol on ja by som bol už dávno mŕtvy...