Draci

Oslavy Draka

Dnes je ten deň. Ten deň kedy sa uvidí či dostanem draka alebo to bola len chyba Ruh. Áno, aj to si myslia. Ak nedostanem draka tak k ním nepatrím a mám odísť. Niektorý síce draka nemajú ale ovládajú mágiu a majú všetko čo to splňuje. Preto môžu zostať. Temný mágovia ukradli veľa dračích vajíčok a tak je možné že ich vyvolený drak je medzi nimi.
Ale ja to nemám.

Je tu taký hluk, že nepočujem ani vlastné myšlienky. Všetci splašene behajú. Teraz sa predsa k nim pridajú ďalší draci a chcú aby bolo všetko dokonalé.
"....Katkakatuska našla som tvoje prúžkované ponožky..."
"...kde sa zas ten hlupák poflakuje! Už by tu mal byť..."
A ďalšie volania a výkriky tých ktorí hľadali svojich priateľov. Čakanie kým táto slávnosť začne asi strávim na tichom mieste.

-------------------

Všetci učni, vrátane mňa už sedeli na mieste odkiaľ nás budú volať do miestnosti s vajíčkami. Ešte sme mali nejaký čas do zahájenia ale majstri už chceli aby sme boli pripravený a na mieste. Ja som sedel v rohu miestnosti zatiaľ čo ostatný debatovali. Vtom do miestnosti pribehlo malé dievčatko s červenými vlasmi a modrými očami. To bola Lucy. Elsfirova päťročná sestra ktorá tu vyrastá už od malička, lebo ich rodičia sú tiež mágmi.
"MAX, MAX!" Vykríkla a očami má už hľadala po miestnosti.
"Tu som. Čo sa deje keď tak kričíš?" Pobavene som sledoval ako mi vhupla do náručia.
"Elsfir ma naháňa a je naštvaný lebo som rozbila... takú nádobu.....neviem ako sa to volá." Povedala a zúrivo gestikulovala rukami.
"Myslíš vázu?" Opýtal som sa.
"Áno, presne to. Musíš mi pomôcť! Ak ma Elsfir nájde tak je po mne!" Naliehavo povedala, netušiac o tom že jej braček stojí presne za ňou.
"Lucy! Neotravuj Maxa a okamžite poď so mnou. Chcem vidieť či budeš takto výrečná aj pri rodičoch." Povedal Elsfir a zamračene sledoval Lucy ktorá sa ešte viac pritisla ku mne.
"Lucy. Dúfam že si tú vázu nerozbila naschvál!" Povedal som varovne.
"Ale keď tá váza bola taká škaredá..."
Povedala a ja som len nad ňou krútil hlavou.
"To sa nepatrí Lucy a teraz choď so svojím bratom. Dobre?"
"Dobre." Povzdychla si a išla za Elsfirom. Ten mi ešte ústami naznačil "ďakujem" a odišiel.
Neprešlo ani päť minút a Elsfir je tu zasa.
"Tá malá potvora povedala rodičom že som to urobil ja!" Sťažoval sa a očividne si nevšimol že ho všetci počúvajú.
"No, rozum jej nechýba..." Začal som ale nenechal ma dohovoriť.
"Ty sa jej ešte zastávaš?!" Pobúrene vykríkol, keď vtom tu prišli majstri.
"Elsfir, ty tu čo robíš?"
"On sa tu sťažuje že rozbil vázu." Niekto vykríkol a ja som sa zachechtal. Elsfir tomu odvážlivcovi pohrozil päsťou a odišiel.
"Tak dúfam že môžeme začať. Každý budete chodiť hneď ako sa ozve vaše meno."
"Dúfam, že ste také 'ťažké' pokyny schopní urobiť." Dodal ďalší majster.
"Frederik, poď ideš prvý." A už ho viedli ku dverám skrytým v skale.

A ja samozrejme idem posledný.
"Max, poď už si nám zostal iba ty."
Postavil som sa a prešiel cez ťažké kamenné dvere ktoré sa hneď za mnou zatvorili.
Ocitol som sa v teplej miestnosti. Na podlahe boli priehlbiny v ktorích bola slama a dračie vajíčka.
Mal som sa podotýkať pomaly všetkých vajíčok ktoré tam boli. Vajíčka boli na dotyk teplé a povrch mali drsný. Už som bol takmer u posledného vajíčka a stále sa nič nedialo. Začínal som byť čoraz viac nervózny. Už zostáva len jedno vajíčko. Čierne vajíčko bolo na rozdiel od ostatných chladné. Jemne som prešiel cez ten drsný povrch.
Nič.
"Nie, prosím, nie!" Šepol som do prázdna. Cítil som ako sa mi všetko rozpadá pod rukami. Odišiel som z miestnosti a namiesto toho aby som išiel na slávnostnú hostinu, som išiel do svojej izby pre veci.
Nemám draka. Nemám mágiu. Nemám nič.
Musím odísť a oni vedeli, že ak nebudem mať draka musím odísť. Kráčal som smerom k portálu. Po ceste som ešte stretol Lusina.
"Max. Nemáš..."
"Nemám draka."
"To je mi ľúto. Tak ti aspoň otvorím portál." Ľútostivo na mňa pozrel.
"Ďakujem."
Otvoril mi portál a ja som sa ešte pred vkročením do portálu obzrel.
"Zbohom."
"Ja dúfam že sa ešte uvidíme. Preto poviem dovidenia." Povedal mi Lusin a ja som len šepol.
"Aj ja dúfam. Aj ja."
Vkročil som do portálu v ústrety osudu.

Ták dnes trochu kratšia časť. Po veľmi dlhej dobe. Sorry že som nepísala ale mala som taký stav vypnutia. :( Síce som stále tvorila v mojej hlave pokračovania ale ani jedno sa mi nepáčilo a keď som to chcela už napísať tak som nemala čas. Ale veď to poznáte :)
Takže to určite pochopíte. A Katkakatuska dúfam že som ti splnila prianie. See you again pri ďalšej časti! :D