Cesta

157 15 1
                                    

"A prečo nemôžte zavolať svojich drakov a odletieť na nich?" Trojka namyslených sa nedala odradiť a stále sa niečo pýtala.
"Koľkokrát to treba ešte povedať? Zlý mágovia by prišli a snažili by sa nás zastaviť lebo na drakovi sme moc nápadný." Frflal, už riadne naštvaný Alex.
Už sme cválali takmer celý deň a začínalo sa stmievať.
"Zastavíme tu." Zavolal Pete ktorý tiež nemal práve najlepšiu náladu.
Zastavili sme kone, pozbierali drevo a zapálili oheň.  Každý sme si vybrali niečo jesť. Teda, takmer každý. Trojka nemala nič.
"Prečo nič nejete?" Spýtal sa Alex.
"Prečo by sme si mali nejaké jedlo nosiť? Mysleli sme si že to je logické že sa nebudeme znižovať na sluhov."
Len čo to povedali Alex a Pete sa postavili a s nadávkami išli po nejaké jedlo. Elsfir sa tváril neveriacky. A ja by som bol radšej niekde ďaleko od nich.
Tý traja pokrútili hlavami akoby neverili že na toto zabudli a odišli ďalej ku koňom aby sa mohli porozprávať.
"Prečo akurát oni?" Opýtal som sa potichu.
"Neviem, ale ty vyzeráš že to úspešne zvládaš." Povedal Elsfir.
"Už som si zvykol. Ale pýtať sa neprestanú. To by sme chceli moc."
Smutne som sa zasmial a spomenul som si ako si ma vždy doberali.
"A ty sa nechceš nič spýtať?" Povytiahol obočie.
"Prečo ste teraz traja a nie dvaja ako kedysi?" Opýtal som sa.
Elsfir si povzdychol a chvíľu bol ticho.
"Zlodeji začali viac prepadávať pocestných a zlý mágovia začínajú napádať tých dobrých ktorý ostali. Netuším prečo bol tak dlho pokoj." Povedal Elsfir s nepokojom v hlase.
"Čo myslíš? Čo robili?" Uprel na mňa spýtavy pohľad.
"Niečo pripravovali. Myslím že objavili niečo nové a skúšali to urobiť alebo vytvoriť." Povedal som a snažil som vyberať správne slová.
"To je asi to najlogickejšie riešenie," prikývol Elsfir, "aha už sa vracajú tý dvaja chudáci." Uškrnol som sa a pozrel som sa tam kde ukazoval.
A naozaj, kráčali k nám Alex s Peteom ktorý niesli pár byliniek a nejakého väčšieho vtáka. S mrzutými pohľadmi to dali nad oheň a čakali.
"Mohol si nám pomôcť." Vrhol Pete na Elsfira škaredý pohľad.
"Nemohol. Viedol som zaujímavú debatu s..." zarazil sa. "Max." dopomohol som mu.
"...s Maxom, a myslel som si že nepotrebujete pomoc a mal som pravdu."
"Takže Max vie aj hovoriť? Vyzeralo to totiž že tamtý hovoria dosť aj za nás všetkých." Poznamenal Alex.
"Dáš nám nejakú radu ako to s nimi prežiť?" Opýtal sa Alex už prívetivejšie.
"Treba ich ignorovať, to by mali pochopiť a ak bude treba niečo hovoriť, ako napríklad predstavovanie sa, treba konať rýchlo lebo oni sú schopní povedať kto sme a kam ideme." Povedal som jednoducho.
"Dobré vedieť. Našťastie že sme sa rozhodli mestá obchádzať." Vydýchol Pete.
Trojka si všimla že jedlo tu už je a prišli sa najesť. Takto to bolo takmer každý deň. Ráno sme sa vzbudili naskočili na kone a po ceste sme sa najedli bobuľami. Večer zas niekto lovil. Na štvrtý deň som sa rozhodol že budem loviť ja.
"Vieš že by sme si radi dali niečo iné než jarabicu, ale nepúšťaj sa do zbytočného dlhého lovu."
Povedal mi unavene Elsfir. Prikývol som a išiel som loviť. Kráčal som potichu lesom keď som zbadal srnku.
Vytiahol som luk ktorý mi darovala kedysi Al. Natiahol som tetivu a vystrelil. Trefa! Srnka bola na mieste mŕtva. Keď som prišiel späť k ohňu, mágovia mali privreté oči a zaklonené hlavy. Nespali ale oddychovali a počúvali les. Vedel som to lebo aj ja to niekedy robím. Keď som pred nich hodil srnku strhli sa a s otvorenými ústami na ňu pozerali.
"Ako sa ti to podarilo? Ako to že si ťa nevšimla? Musel si byť veľmi ďaleko!" Vyhŕkli takmer naraz.
"Ja som vždy zaobstaral jedlo do hostinca tak som sa musel naučiť strieľať a vždy trafiť." Uškrnul som sa.
"Mal si nám to povedať to by si lovil každý deň!" Vyčítal mi Pete.
Elsfir sa len usmial a pokrútil nad tým hlavou.
"Zajtra by sme tam už mali doraziť." Povedal nám Elsfir pri jedle.
"Ale iba ak nebudeme mať ťažkosti, lebo musíme prejsť cez mesto."
Nadšené pohľady zmizli a nahradili ich pochybnosti.
Hneď ako sme sa ráno prebudili vydali sme sa na cestu. Po hodine cvalu na koňoch sa objavilo veľké mesto. Prešli sme okolo stráži pri bráne ale nič sa nestalo. Elsfir na chvíľu niekam zmizol a o chvíľu sa zas objavil.
"Máme problém." Zahlásil
"Veď nič nezpozoravoli, či?"
"Oni nie ale východ strážia zlý mágovia a tý nás spoznajú."
Povedal Elsfir.
Čoraz lepšie, pomyslel som si.

Draci Où les histoires vivent. Découvrez maintenant