Draci

Ostrov a Drak

V diaľke som už zazrel more a ohromene naň pozeral. To si ešte nevidel more? Opýtal sa ma Night. Nie, dedina v ktorej som vyrastal je celá obklopená horami.
Toľko vody na jednom mieste som ešte ani nevidel. A to mi pripomenulo ako som vlastne smädný. Ale z mora piť vodu nemôžeš je totiž slaná. Neboj doletím k najbližšiemu zdroju pitnej vody. Povedal Night ako keby mi čítal myšlienky. Počkať, veď on mi ich vlastne naozaj číta. A potom sa čudujem že prečo sa stále chechce. Moje absurdné myšlienky. Veď ja som vlastne iba jeden veľký vtip.

Keď Night klesol na zem ostal som zarazený. V diaľke žiadne mesto a tu studňa.
"Čo tu robí tá studňa? Nie je to náhodou pasť?"
"Ty vari naozaj nič nevieš. Kedysi toto bola veľmi frekventovaná cesta pre obchodníkov, potom však objavili lepšiu a kratšiu cestu pomedzi hory. Museli tu mať studne inak by zomreli od smädu." Vysvetlil mi Night.
Radšej som už bol ticho a naplnil mech vodou.
Keď som už uhasil smäd tak som zas naskočil na Nighta. Mimochodom Night sa napil z mora a môj spýtavý pohľad pochopil a hneď mi objasnil že draci majú akúsi špeciálnu schopnosť a slaná voda im nevadí.

*Podľa slnka asi o hodinu*

Si si istý že ideme správne? Spýtal som sa ho už asi stoosemdesiaty krát. Boli sme totižto v hmle takej hustej že keby Nighta pod sebou necítim tak ani neviem že je tu so mnou.
Na svoj chvost som si istý že ideme správne len už buď TICHO!
Po tomto mi v hlave ešte chvíľu hučalo ale jeho zakričanie fungovalo; bol som ticho.
Totiž ostrov na ktorý ideme je celý zo skál a zahalený v hmle. (To vám už asi došlo)

Keď sa konečne vynorila z tej hmly skalnatá pevnina, dobre že som neskákal od šťastia. Keďže sedím na drakovi a sme ešte nad vodou asi by to skákanie ani dobre nedopadlo.
Len čo Night dosadol na pevnú zem, vyskočil som a začal ju bozkávať. Vzápätí som to oľutoval, aj keď je celý ostrov zo skál tak sú tu naokolo malé piesočnaté pláže.
"Tfuuuj...blah...bleeeeee, piesok."
A snažil som sa aj rukami si očistiť jazyk a ústa ale to tiež nebol najlepší nápad keďže som v mokrom piesku mal predtým ruky, dosiahol som skôr opačný efekt.
"A nenapadlo ťa vypláchnuť si ústa vodou. Tou z mechu, prosím ťa."
Ozval sa Night podráždene. Ešte stále bol naštvaný z môjho otravovania a z toho že nevie čo nás tu čaká.

Keď som sa zbavil piesku v ústach, vydali sme sa hlbšie do ostrova. Vďaka hmle a zlovestne vytŕčajúcim skalám (Áno budem to stále pripomínať) to tu vyzeralo naozaj strašidelne.
"Nič pre srabošov."
"Naozaj? Tak potom by si tu nemal byť." Aaa... Nightova zlá nálada pokračuje. Yay. Vážne výhra byť na jednom ostrove s týmto drakom.

*keďže slnko cez hmlu nevidno tak povedal by som že za obrovskú kopu času, stále na skalnom ostrove*

Stále sa predierame cez ostrov s tým že už to nie sú skaly ale zoschnutý les.
Hmla je tu stále. Nightova zlá nálada bohužiaľ tiež. Už som radšej ticho lebo naposledy keď som k nemu prehovoril takmer ma spálil svojim ohňom. Neviem prečo veď som sa ho iba spýtal že či tam už budeme.

*neviem kedy, neviem kde, neviem prečo*

"Už nevládzem!"
"Aj malé dráča má viac energie než ty."
"Pomoooooc zlý drak ma chce zožrať!"
Vykríkol som s nádejou že ma niekto započuje.
"A prečo vlastne neletíme?"
"Hmla je moc hustá, bolo by to nebezpečné. Nazvi ma ešte raz zlý drak a zlého draka naozaj uvidíš."
Zavrčal. A podrazil mu chvostom nohy načo som spadol. Do blata. Vážne to už 'lepšie' nemôže byť. Ešte nech začne pršať a bude to ešte 'úžasnejšie'.

*o 5 miliónov hodín neskôr sa moje prianie splnilo. Začalo pršať*

"Môžeme už konečne oddychovať?" Zúfalo som sa spýtal.
Night sa skrútil do klbka iba s tým rozdielom že keď nadvihol krídlo bolo tam miesto pre mňa.
"Tak poď sem ty chudák malý dvojnohý." Konečne niečo pozitívneho. Night to povedal pobavene. Za to ja som zničený. Pekne sme sa vystriedali.
"Ha, ha, ha. Veľmi vtipné! Preklínam tento ostrov!"
Povedal som už úplne nazúrene a ľahol som si k Nightovi a zaspal.

*Na druhý deň ráno na najhoršom ostrove*

"Áno! Zbožňujem tento ostrov! Je úplne úžasný."
Kričal som a skákal od stromu ku stromu. Tieto stromy boli zelené aj keď včera boli úplne suché. Po hmle nebolo ani stopy a všade okolo svietili slnečné lúče.

Zase sa mi začala kaziť nálada. Tam kam sme išli boli stromy zase suché a všetko zlovestné, ale hmla akoby sa rozchádzala akurát pred nami. Prišli sme až ku skale na konci tejto 'cesty' čo nám hmla urobila. A hore na vrchu tej to skaly sedel drak. Ale nie ledajaký drak.
Jeho telo tvorili iba kosti a blanu na krídlach tvoril akýsi magický plášť. Bola to proste pulzujúca modrá a zelená mágia. Jeho oči boli ako dve svetielka v tme. Tie svetielka boli zelené.
"Už som vás čakal." Prehovoril hlasom ako z toho sna.
"Ako...." Bol som moc vystrašený na dokončenie vety.
"Kedysi som bol živý drak. Čierny drak. Normálna mágia nefungovala a tak som sa naučil novú. Alebo skôr som ju vytvoril. Nekromancia."
Pomaly vysvetľoval všetky moje otázky.
"T-to... je ale oživovanie mŕtvych. Alebo skôr len ovládanie ich tiel. Nevráti im to život ale ich myseľ áno. Však že?" Hapkavo som sa opýtal.

"Áno, dieťa. Celé stáročia sledujem mladých mágov a čakám na podobný problém ako som bol ja. A tu ste. Naučím vás nekromanciu a ak vám ani to nepôjde. Pokúsite sa vytvoriť si nový druh mágie."

Omg ! :D podarilo sa. Neviem ako ale skúsila som to a akosi som sa do toho zažrala a podarilo sa mi urobiť kapitolu nad moje predstavy :D. Pôvodne som si myslela že sa to bude inak vyvíjať ale môj mozog mi zase ukázal niečo čo sa mi bude viac páčiť :D Ďakujem za koment od Siname88 a dúfam že som splnila očakávanie :) viackrát som už odôvodňovala prečo teraz nepíšem. Skrátka buď nemám čas, náladu alebo nápady. Tý čo píšu pochopia lebo sa s týmto problémom stretávam u viacerých autorov. Mimochodom zanechajte vote ak sa páčilo koment ak sa nepacilo čo by ste chceli zlepšiť rada si vypočujem vás názor.
Bye :*