Draci

Mačkolačka

Kráčal som cez les. Jediné svetlo boli mesačné paprsky presvitajúce cez koruny stromov. A stále som mal pocit akoby ma niekto sledoval. Vtom sa ozvalo hlasné prasknutie konára a ja som sa okamžite pozrel tým smerom skadiaľ išiel zvuk. Napol som tetivu luku a sledoval som každý nepatrný pohyb.
"Nestrieľaj. Aj tak by si tým nič nedosiahol." Ozval sa mladý mužský hlas.
Z kríkov vybehlo malé stvorenie. Keď naň dopadol mesačný svit uvedomil som si že je to drak. Nie. Dračie mláďa.
Bol celý čierny. Zrazu som zacítil ako sa ma dotkol myšlienkami. Volám sa Nightfall a chcem byť tvojim drakom.
Môžem? Povedal priezračným hlasom.
Samozrejme že áno! Musel by som byť blázon ak by som povedal nie. Priam som to v mysli vykríkol.
"Je tvoj otec Drago?" Spýtal som sa teraz už normálne.
"Áno. Keď si sa ma dotkol tak som si ťa vybral. Prepáč za oneskorenie ale vieš aké je ťažké dostať sa z tak tvrdého vajíčka?" Odfrkol si.
"Ale aspoň to bolo na niečo dobré. Hrozilo nám nebezpečenstvo. Naši priatelia sú asi práve teraz v zajatí temných mágov." Dodal smutne.
"Takže ak by som neodišiel, boli by nás zajali." Nahlas som uvažoval.
      "Tak kam teda pôjdeme Night?" Opýtal som sa.
"Lusinova kamarátka ktorá býva neďaleko nám pomôže. Má tiež draka ale kvôli bezpečnosti vie že všetci nemôžu byť na jednom či dvoch miestach." Oznámil mi.
"Ktorým smerom?"
"Sever a navigovať ťa budem po ceste." Odpovedal a vyskočil mu na plece.
Teraz mi totiž nebol ani po kolená. Zaboril mi trochu do pleca pazúre aby nespadol. A vydali sme sa na cestu.

Išli sme asi 4 hodiny, keď som konečne uvidel domček skrytý medzi stromami.
Bude lepšie keď ešte o mojej existencii pomlčíme. Povedal Night a viezol mi do brašny ktorú som mal cez plece.
Nevycíti ťa jej drak? Opýtal som sa s obavami.
Nie, mám schopnosť vďaka ktorej ma neucíti. Schopnosti. On má svoje a ja svoje.
Povzdychol som si a zaklopal na dvere.

Objavila sa v nich postaršia žena. Pozrela na mňa.
"Potreboval by som pomoc..." Ani som nestihol dopovedať a on už išla zabuchnúť dvere. Rýchlo som medzi ne dal nohu a rukou som ich znovu prudko roztvoril. Vošiel som dnu.
"Okamžite vypadni z môjho domu ty fagan jeden." Vyprskla na mňa.
"Ďakujem za príjemne privítanie a ten drak sa už môže zviditeľniť." Povedal som sarkasticky a poznámkou o drakovi som ju prekvapil.
"Ako...?"
"Lusina, Draga a ostatných zajali temný mágovia." Povedal som a úplne ignoroval jej otázku. Po tomto oznámení sa spamätala.
"Och,  tak v tom prípade musíme ísť do druhého dračieho miesta, tam nám iste pomôžu." Povedala rýchlo.
"A ty si učeň?"
"Áno, som."
"Katrin poď sa zoznámiť ja zatiaľ pobalím veci. Bude dobrodružstvo."
Zakričala smerom do domu a hneď začala s balením.
Do izby vbehla čierna mačka. Pozrela na mňa svojimi očami a premenila sa na krásne dievča.

Mala tmavohnedé vlasy. Oči mala modro - zelené.
Prehliadla si ma od hlavy po päty akoby ma hodnotila či som hodný jej záujmu.
"Volám sa Katrina a ty?" Opýtala sa a podala mi ruku.
Ja som sa jemne sklonil a ruku som jej pobozkal čo asi nečakala.
"Ja som Max a je mi cťou spoznať tak pôvabnú mačkolačku." Hneď som dal aj kompliment aby sa nepovedalo.
"Nečakala som také...slušné spôsoby."
Poznamenala keď sa dostala z prvotného šoku.

Zrazu sa vedľa nás objavila veľká zelená dračica.
"Ako si vedel že som tu?" Opýtala sa zvučným hlasom.
"Pohyb vzduchu a zacítil som mágiu." Odpovedal som akoby to bola samozrejmosť.
"Musíme rýchlo vyraziť a dúfam že máš aspoň koňa." Vychrlila na mňa Marry. Och asi som zabudol, to je tá pani čo ma tak milo privítala.

Vyšli sme von. Katrina už zasa bola mačkou a sedela spolu s jej mamou na dračici.
"Kde máš toho koňa?"
"Ja koňa nepotrebujem." Odpovedal som s úškrnom.
"Ale veď draka nemáš, či?"
"Nemám." Zaklamal som.                                                                                                                                                             "Tak ako teda chceš ísť?"  Nechápavo na mňa pozerala.                                                                                                  "Leťte a o chvíľu zistíte." Uškrnul som sa.                                                                                                                              Najprv váhala ale potom odleteli. Ja som sa pripravil a skoncentroval som sa. Tri. Dva. Jedna. TERAZ! Rozbehol som sa neľudskou rýchlosťou a dokonca so dobehol Marry a Katrin ktoré leteli na dračici. Katrin si ma všimla ako prvá. Vypleštila oči a hlasno zamňaukala. Marry sa otočila.                                         "Čo sa...?" zarazila sa v polovici otázky keď si ma všimla.                                                                                              "To...to je nemožné!" vykríkla so smiechom.                                                                                                                      "Ale áno. Možné to je. Veď sa to práve teraz deje." odpovedal som a jemne sa usmial.                                    "Ako dlho takto vydržíš bežať?"                                                                                                                                                 "Netuším. Ešte som nebežal tak dlho aby som potreboval zastaviť a oddýchnuť si." poznamenal som.

Po zbytok cesty sme už boli ticho. Ja aj dračica sme sa snažili správne rozložiť svoju energiu aby sme vydržali ísť čo najdlhšie. Ja som sa medzitým rozprával s Nightom myšlienkami. Dával mi rady ako bojovať s mečom a ako by som v sebe mohol zobudiť mágiu. 

Keď sme konečne zastavili na prestávku pri rieke ktorá sa tiahla nekonečne rovnou a prázdnou krajinou, napil som sa a snažil sa sústrediť svoju moc na vodu. Chcel som vyniesť bublinu vody do vzduchu pomocou mágie. Sústredil som sa čoraz viac ,až som sa začal mračiť. Na mieste kde som svoju moc sústredil sa voda trochu nadvihla a potom zase klesla. Vysilením som sa hodil to trávy.           Ber to z tej lepšej stránky, aspoň sa ti niečo podarilo. Síce nie úplne, ale toto je začiatok. Snažil sa mi zlepšiť náladu Night. To sa ti povie. Neviem čo robím zle.  Zavrčal som mu späť. Neboj, ono to príde. Možno bude Drago a Lusin vedieť čo ďalej. Nie možno, určite.  A v tom náš rozhovor prerušila Katrin.      "O chvíľu vyrážame. Blíži sa búrka a tu ani na horách nebude príjemná." oznámila mi.                                  "Takže my ideme na hory? Konečne som sa dozvedel kam ideme." Hneď ma zaujalo že sa druhá dračia skrýša nachádza v horách.                                                                                                                                             "Ty si to vážne nevedel?" opýtala sa a ja som iba pokrútil hlavou.                                                                             "Deti! Ideme!" vykríkla Marry. 

Než som sa rozbehol zamrmlal som si popod nos. "Deti. Ja už dávno nie som dieťa. Nemám na to čas." Ešte sa mi zazdalo že to Katrin počula. Však veď je to mačkolačka. Rozbehol som sa a solu so zelenou dračicou, mačkolačkou a čarodejnicou sme sa vydali smer hory. Práve teraz skôr smer fliačik na horizonte. 

Baaam, ďalší diel. Tak skoro ste nečakali čo? :D Dopisovala som to na počítači. Mysleli ste si že Max svojho dráčika mať nebude ? A bolo to pravé vajíčko lenže po toľkých rokoch jeho povrch stvrdol/skamenel a Night proste premeškal ten slávny nástup. :D Snažila som sa vydať čo najskôr. Možno že sa dokopem aj k ďalšiemu dielu nech je skôr než o mesiac. :D