Draci

Drago

"Viem kam môžeme ísť a v bezpečí vytvoriť plán." Povedal Elsfir a zase sa ujal vedenia.
Motali sme sa uličkami a po bokoch sedeli chudobní ľudia a pýtali si jedlo a peniaze. Ale bohatý ľudia sa na nich len znechutene pozreli a išli ďalej.
"Môžem im..." začal som ale Alex má nenechal dohovoriť, "len choď, počkáme ťa tu."
Prišiel som k dievčatku ktoré mohlo mať tak 5 rokov. Pozrela sa na mňa pohľadom ktorý bol plný zúfalstva.
Usmial som sa na ňu a podal jej veľkú jahodu. Keď som uvidel jej zmätený pohľad pochopil som že jahodu asi nikdy nevidela.
"Len jedz, neboj, nie je otravená!"
Pomaly si odhryzla a potom ju celú zhltla a spýtala sa ma: "Čo to je?"
"Jahoda." Odpovedal som jej s úsmevom a vytiahol mešec peňazí.
Bol to len zlomok toho čo som si našetril. Podal som jej mešec plný zlatých a keď to uvidela takmer ona a aj jej mama odpadli.
"Ty musíš byť sama nádej a dobro!" Vykríkla jej mama.
"Nie, ja som len chlapec ktorý rád pomôže." Pozrel som sa na ne poslednýkrát a odišiel som.
"Hojná suma ktorú si im daroval ale nebude ti to chýbať?" Opýtal sa ma Alex s obdivom.
"Nie nebude, skôr by mi chýbal ten pocit šťastia a tie ich vďačné pohľady."
Odpovedal som.
Pokračovali sme v kráčaní a zastavili sme pri honosnom domci. Elsfir ani nečakal a hneď zaklopal a vošiel.
Išli sme cez dlhú chodbu vyzdobenú obrazmi. Zastavili sme v...
...jedálni? Tam za stolom sedela žena v najlepších rokoch.
"Už som vás čakala. Vidím že ste už objavili tento malý problém s temnomágmi." Povedala úplne pokojne.
"Ach, Margaret niečo mi hovor. Asi sa budeme musieť prebojovať, lepší plán ma nenapadá." Vzdychol Elsfir a pokynul nám aby sme si sadli.
"Ani mňa. Predstavte sa mi chlapci."
Pozrela na nás. Tých troch nemal človek ani riadne ako rozlíšiť. Takmer zlaté vlasy a arogantné ksichty. Neboli bratia ale bratranci.
"Arthur, môj otec je knieža v Nelisare."
"Frederik, môj otec je druhé knieža v Nelisare."
"Erik, môj otec je..."
"Tretie knieža v Nelisare. To mi došlo a ty chlapče?" Skočila mu do reči Margaret a pozrela na mňa.
"Max. Otca ani mamu nemám."
Povedal som.
"A ako si o nich prišiel?" Opýtala sa jemne Margaret.
"Neviem. Pred 16 rokmi, o polnoci, jedného dňa som sa zjavil pred dverami hostinca." Pokrčil som plecami a povedal svoj príbeh.
Elsfir, Alex, Pete a Margaret sa na mňa prekvapene pozreli.
"To, to sme nevedeli Max. Ale o tom neskôr. Takže na nich zaútočíme a ujdeme?" Zamrmlal Alex.
"Tak nejak. Ale zabudla som vám niečo povedať. Keďže ste sa zdržali neviem ako a neviem kde, tak si myslia že ste zajatí alebo mŕtvy."
Povedala akoby nič.
"A kde sme sa zdržali?" Opýtal sa Frederik.
"My sme sa zdržali pred príchodom do dediny. Išli sme totiž o týždeň skôr než roky predtým a mali sme aj skôr prísť ale nejako to nevyšlo..." Unavene odpovedal Elsfir.
"Isto potrebujete nejaké zbrane. Poďte za mnou." A už sme aj išli za Margaret.
Arthurovi, Frederikovi a Erikovi podala meče a chcela aj mne ale hneď som ju zastavil: "Ja meč mám len ho neviem používať a ani oni nie."
"Vy neviete bojovať?" Pozrela sa na tých troch.
"Nie. Bojovať s mečmi majú rytieri a s lukom lukostrelci alebo sedliaci."
Odpovedal Alex tónom "vytovážneneviete?".
"Majú pravdu. Keďže som 'sedliak' tak viem narábať s lukom." Povedal som a slovo sedliak som zvýraznil.
"Hmmm. Mám elfský luk. Neviem ako vieš strieľať ale môžeme to aj tu v sklade vyskúšať." A hneď aj vyberala terč. Oprela ho o stenu a naznačila mi aby som sa postavil na druhú stranu dlhej miestností. Vzal som si ponúkaný luk a tulec šípov a postavil som sa na koniec chodby. Premeral som chodbu pohľadom. Asi 15 metrov.
Napriahol som luk a trafil som tesne vedľa stredu. Tento luk bol o trochu iný ale vyhovoval mi.
"Dobre, takže si myslím že môžeme ísť." Poznamenala.
----------------
Už som svižne kráčal ulicami a mieril som k bráne. Zastal som hneď za domom. Rozhliadol som sa po prázdnej ulici a vzal som šíp z tulca.
Napriahol som tetivu, zamieril a čakal na signál.
Na boku zorného poľa, na mieste kde by mal stáť Elsfir som zbadal zablikanie zeleného plamienka.
Vystrelil som. Prvý temnomág padol na zem mŕtvy. Ostatný hneď vyplašene pozerali a ja som musel konať rýchlo, lebo hrozilo že si všimnú že im nefungujú ochranné zaklínadlá. Ešte dvakrát som vystrelil a potom som sa spolu z ostatnými rozbehol. Prebehli sme popri mŕtvych telách a ešte sme stihli vytiahnuť šípy a ujsť z dohľadu než sa rozoznelo varovné trúbenie na rohy. Bežal som ako posledný zo skupiny. Elsfir zrazu zastavil medzi skalami, niečo povedal a skríkol: "Otvoril som bránu! Rýchlo dnu!"
Preletel som cez neviditeľnú bránu a skončil som na tvrdej kamennej podlahe. Ako vidím všetkým sa podarilo popadať, pomyslel som si.
Zdvihol zrak a uvidel som množstvo ľudí vo farebných plášťoch. Bolo ticho pokiaľ niekto neskríkol: "Aha to je Elsfir, Alex a Pete! Oni žijú! A majú zo sebou aj učňou!"
A všetci vypukli do jasotu a hneď pomáhali vstávať svojim priateľom.
Všetci boli taký mladý. Vtom tam vbehli aj starší a spoznal som niektorých ktorý kedysi boli tiež v dedine aby našli učňov. Každý mal plášť inej farby. Boli to majstri mágov.
Keď som si myslel že nič už nebude lepšie vošiel tam majster v čiernom oblečení a za jeho chrbtom sa zjavil obrí čierny drak s roztrhaným krídlom. A v ten moment som vedel že to môže byť jediný drak. Drak z legiend. Drago.

Tak a je tu ďalší diel. Mala som najprv iba časť tohoto napísanú a potom sa moje divoké myšlienky dali dokopy a vymysleli túto verziu.
:D Ako sa vám páči?